Zivot a la Ghana

PRAVIDLA STOLOVANIA

Asi hned uvodom k nadpisu, ze v podstate existuju len dve „pravidla” a tiez ze „stolovanie” sa praktizuje nie tak casto ako u nas. Ak zrovna nejdete do restauracie 4 Ghana Cedis a vyssie (ekvivalent 4 USD, cize na nase okolo 90 Sk, co je tu vyssia kategoria restauracii), na mnohe pre nas bezne zvyklosti pri stolovani mozete rovno zabudnut.
Existuju v podstate iba dve pravidla: Zasadne jest pravou rukou (to iste plati aj pri podavani peniazov, akehokolvek predmetu alebo iba na potrasenie rukou, vzdy to musi byt prava, v opacnom pripade je to urazka). Tym druhym pravidlom je vzdy ked je niekto naokolo ked jete, treba povedat: „You are invited”, co znamena „Si pozvany”. Pre mna osobne tazko pochopitelne, preco by som mala chciet kazdeho „pozyvat” do mojho taniera (o to viac ze jedia priamo rukami a stane sa ze niektori nepovazuju za potrebne si ich umyt mydlom). Ale po case som si zvykla, a teraz uz obcas tuto veticku zo seba dostanem aj ja, ale len ak ide o blizkych priatelov, ponukat len tak kade komu mi este stale nejde. Napriklad ak pridete do poulicneho obchodiku, kde predajcovia robia naozaj vsetko – dojcia deti, spia, jedia – tak vas tiez pozyvaju. Staci vsak zdvorilo podakovat a je to. Co sa tyka pojmu „stolovanie”, na to si drviva vacsina Ghancanov vobec nepotrpi. Na servitky, prestrete taniere a plny zasobnik priboru na stole pekne naaranzovanych na obruse a s cistym poharom, hm, velmi tazko. Ked uz domaci nahodou nejedia rukami, tak potom urcite ciahnu po velkej lyzici. Na pouzivanie vidlicky a noza prilis zvyknuti nie su, tato dvojka skor ide mne ako cudzincovi. Napoje vacsinou predavaju v sklenenych flasiach a ponuknu vam k nim slamku, ktoru si sami vyberiete z obalu. Na poziadanie v restauraciach dostanete aj pohar. V poulicnych „Chop baroch” si vsak treba vystacit bez nich. Tiez Ghancania oblubuju hned po jedle pit vodu – sackovu pollitrovu ladovo studenu vodu vypiju na par glgov. Mozno je to aj tym ze v 99% pripadoch je jedlo stiplave, takze ich potom smadi. Tiez v porovnani so Slovakmi pouzivaju menej soli, zato vsak ovela viac korenia. Treba si vsak davat dobry pozor kde jest a kde nejest. Vseobecne hygiena moc ludom nehovori, najma tym v poulicnych obchodoch a vsetko naberaju tak ako pride – rukou. No a kedze sme si povedali ze vsetko treba podavat a prijimat pekne pravou rukou, v tej istej ruke sa podavaju tak peniaze ako aj ryba na vas tanier.
Treba vsak ocenit ze pri jedeni ovocia to mate naozaj „full service” (v plnej vybave). Po uliciach sa v akukolvek dennu hodinu premavaju zeny s kosami na hlavach predavajuc papaje, ananasy, banany, manga, avokada, jablka, hrozno.. Predavanie kokosov sa zda byt muzska domena, snad kvoli tomu ze treba riadne sekat velkou macetou aby ste orech rozluskli. Ovocie vsak predavaju i muzi, vacsinou „furikuju” po celom meste naklad ananasov alebo kokosovych orechov. Staci zaSSSSkat, oni k vam pridu, vyberiete si napr. Ananas a oni vam ho tam hned na mieste osupu, daju do plastikoveho vrecka, nasekaju na drobne kusky, pridaju sparatko a to vsetko vlozia do neodmyslitelnej druhej ciernej tasky. Ananas stoji okolo 50-70 Pesewas (10-15 Skk), zavisi od velkosti. Cerstvy kokos stoji okolo 30 Pesewas (7 Skk), papaja 30-50 Pesewas (7-10 Skk), avokado sice nekupujem, ale je to tiez okolo 7 Skk. Ked si chcete kupit kokos, tak sa vas spytaju ci chcete „Hard or soft” – „tvrdy alebo makky”. Ono vsetky kokosy ktore predavaju su zelene, takze zabudnite na Bounty reklamu s padajucim hnedym kokosom. Rozdiel je v duzine, tie makke kokosy maju duzinu mensiu a taku mazlavu, ako keby gel. Tie tvrde kokosy uz chutia viac ako klasicky kokos, s riadne vyvinutou bielou duzinou do ktorej sa da zahryznut. Ked uz mate vyber uspesne za sebou, najprv macetou pre vas odfiknu vrsok orecha, takze majte pripravene obe ruky volne, lebo vam orech podaju a vy sa napijete cerstvej stavy. Ak zrovna nemate riadnu labu, tak priemerne velky Ghansky kokos urcite jednou rukouo neobciahnete. Potom orech podate naspat a tentokrat ho rozpolia a vylupnu pre vas duzinu. Ak si nedate pozor tak vam ju pochytaju spinavymi prstami (to viete na bielom kokose to velmi vidno..) tak, ze ho uz ani nebudete mat chut jest. Ked ale natrafite na „uvedomeleho” predavaca, ten vam to pekne zabali do sacku a je to. To iste plati o ananase, tu su s hygienou celkom ok. Plati sa vzdy po tom, co vam tovar podaju do ruky, velakrat az po tom, co im ukazete bankovku a oni pripravia pre vas vydavok. Stane sa totiz, najma pri drahsich tovaroch (napriklad kupovanie ryb), ze si cenu napriek predoslemu vyjednavaniu nakoniec rozmyslia, ale to uz ste im dali vacsiu bankovku a k vydavku sa uz nemusite vobec dostat.
Ale podme spat k pravidlam stolovania. Stala sa mi taka dost smiesna prihoda. Obcas chodim na obed s kolegovcami, tak sme tak raz sedeli s kolegynou, rozpravali sa kym nam pripravovali jedlo a ked uz jedlo bolo konecne na stole, zrazu vidim ako si kolegyna prilozila ruku na celo, laket oprety o stol, silno zavrela oci a mihali sa jej pery. Tak som sa zlakla ze ci jej zle neprislo alebo co, ale nastastie kym som sa jej stihla spytat, tak prestala a potom mi doslo, ze to sa modlila. Uuups, skoro pruser, hehe..:) Uz som spominala ze Ghancania su velmi nabozensky zalozeni, takze sa modlia pred kazdym jedlom, ale jednotlivo a potichu, sami pre seba. Za ten cas kym sa domodlia sa mi aspon podari ziskat malinky naskok, lebo ako opisem neskor, jedia velmi rychlo. Dalsim rozdielom v stolovani je to, ze tu sa necaka kym vsetci dostanu jedlo na stol. Dostanes jedlo, zacni jest.. Potrpia si najma na to, aby jedlo bolo horuce. Tolkokrat co som si uz popalila prsty na ich „soups” (doslovny preklad polievky ale v ich zmysle skor omacky), to sa uz snad ani neda zratat. Ale verte ci neverte, aj pri teplotach vzdy okolo 30 stupnov, jedlo velmi rychlo chladne a najma spociatku ked mi trvalo sto rokov kym sa mi podarilo nabrat prstami susto, namocit to do stavy a uspesne dopravit do ust, tak uz nielen ze vsetky kolegovci davno dojedli – lebo je sa tu velmi rychlo, ale aj moja omacka vychladla. Tiez pri umyvani ruk nejdu k riadnemu vodovodnemu kohutiku (lebo velakrat ziadny ani nie je..), ale vodu vam prinesu v miske priamo na stol a umyjete si ju saponatom na riady. Ten je tu velmi oblubeny a ocividne multiucelny. Umyvaju si nim ruky takmer vzdy. Tiez nie je ziadny problem ak si jedlo zoberiete na kolena, sadnete si na zem, na lavicu alebo pod strom, no proste hocikde sa ocitnete a chcete jest. Tiez take ako spolocne stolovanie doma s celou rodinou nie je povinnostou, mozno i kvoli tomu, ze ich rodiny su zvacsa velke, tak by to asi bol dost komplikovane vzdy na vsetkych cakat. A este jedna pikoska: koze zo zvierat (najma bravcove) su tu vyslovena pochutka, a tiez po „dojedeni masa” (hehe, velmi europske) - napriklad kura, ryby - tu kosti na tanieroch po domacich tazko najdete. Oni ich totizto zjedia. Stretla som sa s par ludmi ktori kosti radi nemaju, ale vacsina si rada „pochrume” na kostiach na konci jedla. Ja som to radsej neskusala jednak preto, ze nevidim na tom nich chutne a aj kvoli mojim zubom, s ktorymi sa moc necitim na aktivne chrumanie a potom nedajboze navstevu u zubara..

DOKTORI & ZUBARI
Inak ked sme uz pri zubaroch, je uplne neuveritelne ze drviva vacsina Ghancanov nikdy v zivote nebola u zubara. Chapete tomu? Neexistuje tu nic take ako povinne prehliadky u doktora a napriek tomu ze Ghancania mau krasne zuby, zubara malokto z nich kedy navstivil. Taktiez Ghancania nemaju svojho vlastneho „doktora/obvodneho”, ale len preferovanu nemocnicu kde v pripade toho ze su chori zajdu. Vacsinou je to kvoli malarii, ale ak to nie je naozaj vazny stupen malarie, tazko do nemocnice Ghancana dostanete. Malariu totiz povazuju za taku samozrejmost, ze si ju vacsinou vyliecia sami nakupom „oblubenych” antimalarik v lekarni. Tie najlacnejsie dostat uz od 1 Ghana Cedi (23 Skk) a tie drahsie, kvalitnejsie, okolo 20-30 Ghana Cedi (400Sk – 600Sk). Nastastie v mojom pripade vsetky zdravotne naklady za mna hradi firma, cize mam o starost menej. Doteraz som bola chora len niekolko krat, v podstate nic vazne, iba jedna malaria v Decembri a potom taka klasika ako hnacky a potom prechladnutie z klimatizacie, ktora vzdy fici na plne vo vacsine kancelarii kde sa pracujem.