Zlodeji vs. ja

Zlodeji vs. ja – 2:2

Je to smutne ale je to tak. Opat ma okradli.
ZLODEJI vs. JA - 1:0
Po mojej uvodnej skusenosti so zlodejmi v jednom z najluxusnejsich hotelov Accre, ked mi ukradli so sedadla vedla mna celu tasku a prisla som o hotovost, mobil a USBcko, dalsia nemila skusenost pokracovala asi dva tyzden neskor.
ZLODEJI vs. JA - 1:1
Tentokrat to bolo za bieleho dna v shared taxi – cize taxiku do kotreho sa nasukaju okrem vodica dalsi styria ludia, lacnejsie ako klasicky taxik kde platite cele auto a o trochu drahsie ako tro tro. Nic netusiac som nastupila do auta kde uz sedeli styria ludia, vratane matky s malym dietatom, starej zeny a muza. Po chvili jazdy taxikar zastal pri krajnici, otocil sa ku mne a nakazal mi ze mam poriadne zatvorit dvere. Ako som sa poslusne snazila „poriadne zatvorit dvere” – to viete vacsina aut v Ghane je tak rozpadnutych, ze niekedy je naozaj problem dvere zabuchnut, citila som ze sa mi pohla taska na kolenach. Otocila som sa k starej zene ktora pri mne sedela a nacapala som ju s celou rukou ponorenou v mojej taske. To uz moje peniaze boli poschovavane po aute, nastastie nic ine som v taske ani nemala, kedze mobil mi ukradli pred dvoma tyzdnami. Poriadne som na nu nahulakala, pozbierala som vsetky peniaze, ale bola som taka nastvana ze ma ani nenapadlo zobrat si cislo taxika (kazdy „legalny” taxik ma ciselny kod nalepeny zvonku na prednych dverach z oboch stran) alebo ist s tou zenskou na policiu. Bola som velmi vytocena najma kvoli tomu, ze ma iba nedavno okradli, a teraz ma zenska sediaca pri mne tu drzot hrabat sa mi v taske. Vsetci co sedeli v taxiku sa tvarili ze ako nic sa nestalo a nikto nic nevedel, a mne az dodatocne doslo ze v tom boli vsetci do jedneho ako tam sedeli. Samozrejme ani nesli mojim smerom, takze som musela vysadnut a zaplatit za drop-in (klasicky taxik s jednym zakaznikom) domov. Takze o skusenost bohatsia, tentokrat okrem stratenych nervov bez dalsich strat.
ZLODEJI vs. JA - 2:1
Niekedy v Decembri sme isli na plaz, skupina kamosov v aute. Isli sme na verejnu plaz, ze aspon usetrime peniaze za komercnu plaz. Popri pobrezi je vzdy kopec vselijakych typkov co vas lakaju parkovat prave na ich miesto ktore potom strazia, alebo radsej by som mala povedat, „strazia” v uvodzovkach. Tak sme na jedno take miesto zaparkovali, zaplatili mu a islo na plaz. Ked sme sa k autu vratili, tentokrat nam ukradli „iba” hotovost a mobily nechali. Takychto zlodejov domaci volaju, ze to „nie su vlastne naozajstni zlodeji, lebo ukradli „iba” peniaze.. Pre mna vsak zlodejom zostava kazdy, kto ukradne hocico, hoci aj vo firme vodu z chladnicky (a to sa mi uz stalo strasne velakrat) Ale naspat k ukrandutym peniazom z auta. Medzitym samozrejme straznik zmizol spolu s hotovostou.. Kamosi Ghancania s ktorymi som tam bola iba pokrcili plecami ze co uz, ja som bola nastvana ze az. Kedze som bola vsak v mensine, tak sme len odisli. Neskor som sa dozvedela od inych stazistov – belochov, ze sa im stalo toto iste v tej istej oblasti, ale oni im aspon zburali „parkovisko” z palmovych listov. To je jedna z crt domorodych ludi. Radsej veci odmlcia ako keby malo prist ku priamej konfrontacii, ktoru vacsinou povazuju za neslusnu a utocnu, nezavisle od toho ako velmi su v prave. Vyhlasia ze je to „gone and forgotten” – presle a zabudnute, a to aj ked sa to prave stalo a dalej to neriesia. Ja ale s mojou povahou myslim k takemu flegmatizmu nikdy nedospejem a ked raz viem ze mam pravdu tak to poviem a hotovo.
ZLODEJI vs. JA - 2:2
Minuly vikend sme mali konferenciu v hotely v Accre. Okrem AIESEC ludi bol v konferencnej miestnosti jediny zamestnanec hotela, ktory sa staral o ozvucenie. Druhy den sme isli na veceru, ja som sa zdrzala dlhsie v konferencnej miestnosti, takze na miesto hodinovej prestavky som na veceri stravila len 20 minut. No a hadajte co. Za tych 20 minut mi zmizol zo zazipsovanej tasky mobil. Samozrejme chlapik zmizol tiez. Bohuzial uz som mala skusenosti ako na to ked v hotely nieco ukranu, takze sme isli na recepciu a ako hlavneho podozriveho som uviedla toho zvukara, kedze on bol jediny zamestnanec hotela ktory sa permanentne pohyboval v nasej konferencnej miestnosti. Recepcna s kolegom zavolali hlavnemu zvukarovi, ktory mal ostatnych na starosti a ten po otazke ze kto mal v ten cas sluzbu zacal hned zatlkat. Dozvedeli sme sa, ze su to vlastne bratia a ze po telefonate a par vyhrazkach ze to povedia majitelovi ak sa obil nenajde, chlapik prehladal dom kde spolu s bratom ziju a zavolal nam spat, ze jeho brat priniesol domov telefon. Takze tentokrat bod pre mna, rano sa mi mobil vratil. Ze vraj toho chlapika vyhodili, ale uprimne, ako cudzinec sa pravdu tazko dozvediet, lebo velakrat vam ludia povedia to co chcete pocut aby sa vas „zbavili” a ne to, co je naozaj pravda. Aspon ze sa mi mobil uspesne vratil.
..A TI OSTATNI ZLODEJI..
Z tych „serioznych” okradnuti je to vsetko. Snad este spomeniem take tie „zlodejstva co sa vobec nerataju” a v podstate su ovela nevinnejsie ako tie kde ide o peniaze, telefony atd.. Vo firme kde pracujem som si uz davno zvykla nenechavat ziadne pera na mojom stole. Ak to spravite, garantujem vam, ze do hodiny vam vsetky pera zmiznu. Takto sa to tahalo prvych niekolko tyzdnov a ja som tomu nemohla uverit, ze by mi moji kolegovia tieto pera neustale brali. Kedze mi ale priemerne mizlo 5-10 pier tyzdenne, konecne som pochopila ze ak chcem mat nieco na pisanie, tak si pera musim schovavat. To iste plati o chladnicke v kuchynke. Sice si tam mozete nechat co chcete, ale najma ak je to voda, tak si mozete byt isti ze vam tam dlho nevydrzi a castokrat zmizne skor ako sa nazdate. To iste plati o kockovanom cukre, vreckovom caji. Takze kockovany cukor a caj mam vzdy pri sebe v zasuvke mojho stola, zamknuty na klucik. A kvoli vode si radsej zbehnem parkrat denne do mojej izby par metrov od prace, alebo ju mam vzdy polozenu na stole, cize pod dohladom.