Opat na Slovensku

Mili priatelia,

vsetko ma svoj zaciatok i koniec, a preto aj mne sa moj pobyt v Ghane po 15 mesiacoch skoncil a vratila som sa spat na Slovensko dokoncit si skolu. Spomienok mi vsak v hlave viri neurekom a preto verim, ze este pribudnu mnohe zaujimave prispevky z materialov ktore som pocas roka zozbierala.

Pre dnesok by som sa s vami rada podelila o interview, ktore sme po mojom navrate spravili pre AIESEC Slovensko.

1. Prečo si sa rozhodla ísť na stáž?

Mojou motiváciou bol osobnostný a profesionálny rozvoj. Osobnostný najmä čo sa týka spoznania samej seba, zlepšenie mojich schopností v neznámom prostredí odlišnej kultúry. Profesijný rozvoj preto, aby som pred ukončením inžinierskeho štúdia mala dlhodobejšiu pracovnú skúsenosť a začala sa intenzívne venovať svojej kariére.

2. Pre miesto tvojej stáže si si vybrala Ghanu, kde to vlastne je a prečo práve tam?

Ghana je prímorská krajina, ktorá sa nachádza v Západnej Afrike. Mojím dôvodom bola kvalitná firma a zaujímavá náplň práce, a tiež výzva otestovať svoje schopnosti na inom kontinente.

3. Ako dlho trvala tvoja stáž v Ghane a čo presne si tam robila?

Strávila som 14 mesiacov na manažérskej stáži v poradenskej spoločnosti, na oddelení ľudských zdrojov. Moja práca spočívala v starostlivosti o klientov, príprave školení, vykonávania náboru zamestnancov interne aj pre iné firmy, vytváraní nových služieb firmy, a prácou na projektoch Change Managementu.

4. Aké boli tvoje prvé pocity, keď si prišla do Ghany?

Splnil sa mi sen! :) Cítila som obrovské nadšenie, ovanul ma vlhký teplý vzduch a kývalo na mňa 6 vysmiatych afrických AIESECárov.

5. Čo ťa prekvapilo na ich kultúre a spôsobe života?

Samozrejme Afrika je veľmi odlišná od Európy, za všetky kultúrne odlišnosti by som spomenula dve oblasti:

Boh dal Európanom hodinky a Afričanom čas. = Európania sa časom limitujú, sú vystresovaní a doslova “v jednom kole”. Naopak Afričania majú v sebe niečo nadčasové, vnímajú čas a realitu úplne inak, skôr sa sústreďujú na ľudí a na vzťahy ako na to, kto koľko minút mešká.

Afričania nežijú, aby pracovali, ale pracujú, aby žili. = V Západnej civilizácií je tendencia dávať prácu na prvé miesto, dokonca i pred rodinu, priateľov i samého seba. Našťastie v Afrike to ešte tak časté nie je. Ghančanov som vo všeobecnosti vnímala ako ľudí orientovaných viac na hodnoty spirituálne než materiálne.

6. Ako dlho ti trvalo aklimatizovať sa?

Z mojich skúseností v zahraničí sa dá prvých pár týždňov označiť ako “Medové týždne”. Všetko je nové, super a úžasné a úplne iné. Zlom príde v momente, keď si človek uvedomí, že sa tam nerozhodol prežiť iba zopár dní, ale časť svojho života. Ja som si to uvedomila asi po mesiaci. Trochu sa mi zatočila hlava, ale po chvíli som to predýchala a ďalej som si vychutnávala môj pobyt. Úplne pohodlne som sa však v krajine cítila zhruba po 6 mesiacoch, kedy som už ovládala základy domorodých jazykov, úspešne som prekonala prvú maláriu, vedela som správne prečítať reč tela v ich kultúre a začínala som chápať hlbšie súvislosti a odlišnosti v správaní ľudí.

7. Čo ti najviac chýbalo zo Slovenska?

4 ročné obodbia, chlieb, slanina, kofola a moji blízki.

8. Naopak, čo ti vôbec nechýbalo?

Nechýbal mi slovenský pesimizmus a sťažovanie sa, tmavé farby oblečenia a opití ľudia.

9. Aký postoj majú tamojší ľudia k práci alebo ako k nej pristupujú?

Prácu si nesmierne vážia pretože je tam vysoká nezamestnanosť, sú veľmi zdvorilí a úslužní, aj keď často pracujú za veľmi nízku mzdu, potrebujú mať nad sebou autoritu a nekonečne ju rešpektujú.

10. Ako vyzeral tvoj bežný deň?

Cez týždeň som vstávala o 7 ráno (veľmi neskoro na Ghanu, bežný človek vstáva o 5 ráno), umyla som sa v studenej vode a dala som si wakye na raňajky (ryža, fazuľa, rajčinová omáčka a vajíčko). Prácu som mala minútu od domu, takže som prišla presne na ôsmu a pracovala som do piatej s hodinovou prestávkou na obed. Po práci som mala ešte hodinu kým sa zotmelo (Ghana je takmer na rovníku, čiže slnko zapadá celý rok o 6 večer). Vtedy som sa buď stretla s priateľmi alebo som trávila čas prácou pre miestny AIESEC Ghana, kde som bola manažér pre ľudské zdroje. Večer som si zapla TV, pozrela som si správy a Ghanské hudobné klipy aby som odpozorovala ich super tanečné nadanie. J Okolo 10-11 som išla spať.

11. Ako si trávila voľný čas?

Práca pre AIESEC, cestovanie po krajine, návštevy Ghanských priateľov a ich rodín, učenie sa dvoch lokálnych jazykov – Ga a Twi, varenie - a hlavne konzumovanie J - miestnych špecialít, čítanie kníh pre osobný rozvoj a písanie blogu.

12. Ako Afričania v Ghane trávia svoj voľný čas?

V kostole (priemerne 3 až 12 hodín do týždňa), doma s rodinou a deťmi, pozeraním/ hraním futbalu alebo boxovania a ženy veľa času trávia v kaderníckych salónoch úpravou vlasov (väčšina žien si pridáva umelé vlasy z ktorých tvoria rôzne účesy a vrkôčiky).

13. Nemala si problém s dohovorením sa?

Nie, oficiálny jazyk Ghany je angličtina, keďže sú bývalá anglická kolónia. Okrem angličtiny však existuje okolo 70 miestnych rečí a oplatí sa pochytiť aspoň pár fráz, získate si tým srdcia domácich.

14. Na Slovensku prídeš do obchodu a môžeš si kúpiť čo chceš, je to tak aj v Ghane?

Závisí to od toho čo si človek CHCE kúpiť. Ghančania dostanú kúpiť všetko, čo chcú. Dá sa kúpiť aj veľká škála európskych výrobkov, ale sú oveľa drahšie ako lokálne veci, pretože dopyt nie je príliš veľký a tovar sa dováža pár tisíc kilometrov z Európy. Ceny sú však aj tak nižšie ako u nás doma.

15. Ako by si opísala Ghanu?

Priateľská africká krajina s krásnou prírodou, príjemnými, veľmi zdvorilými ľuďmi a obrovským potenciálom do budúcnosti.

16. Čo sa ti najviac páčilo?

Ľudia – obdivujem ich obrovskú pokoru, trpezlivosť a kľud, stále živé kultúrne tradície - jedlo, hudba, tanec, jazyky, kmene a ich kráľov, a tiež nádhernú tropickú prírodu. (pozn. Ghana je demokracia, ale tradične ešte existujú králi a náčelníci jednotlivých kmeňov)