PRAVIDLA STOLOVANIA
Asi hned uvodom k nadpisu, ze v podstate existuju len dve „pravidla” a tiez ze „stolovanie” sa praktizuje nie tak casto ako u nas. Ak zrovna nejdete do restauracie 4 Ghana Cedis a vyssie (ekvivalent 4 USD, cize na nase okolo 90 Sk, co je tu vyssia kategoria restauracii), na mnohe pre nas bezne zvyklosti pri stolovani mozete rovno zabudnut.
Existuju v podstate iba dve pravidla: Zasadne jest pravou rukou (to iste plati aj pri podavani peniazov, akehokolvek predmetu alebo iba na potrasenie rukou, vzdy to musi byt prava, v opacnom pripade je to urazka). Tym druhym pravidlom je vzdy ked je niekto naokolo ked jete, treba povedat: „You are invited”, co znamena „Si pozvany”. Pre mna osobne tazko pochopitelne, preco by som mala chciet kazdeho „pozyvat” do mojho taniera (o to viac ze jedia priamo rukami a stane sa ze niektori nepovazuju za potrebne si ich umyt mydlom). Ale po case som si zvykla, a teraz uz obcas tuto veticku zo seba dostanem aj ja, ale len ak ide o blizkych priatelov, ponukat len tak kade komu mi este stale nejde. Napriklad ak pridete do poulicneho obchodiku, kde predajcovia robia naozaj vsetko – dojcia deti, spia, jedia – tak vas tiez pozyvaju. Staci vsak zdvorilo podakovat a je to. Co sa tyka pojmu „stolovanie”, na to si drviva vacsina Ghancanov vobec nepotrpi. Na servitky, prestrete taniere a plny zasobnik priboru na stole pekne naaranzovanych na obruse a s cistym poharom, hm, velmi tazko. Ked uz domaci nahodou nejedia rukami, tak potom urcite ciahnu po velkej lyzici. Na pouzivanie vidlicky a noza prilis zvyknuti nie su, tato dvojka skor ide mne ako cudzincovi. Napoje vacsinou predavaju v sklenenych flasiach a ponuknu vam k nim slamku, ktoru si sami vyberiete z obalu. Na poziadanie v restauraciach dostanete aj pohar. V poulicnych „Chop baroch” si vsak treba vystacit bez nich. Tiez Ghancania oblubuju hned po jedle pit vodu – sackovu pollitrovu ladovo studenu vodu vypiju na par glgov. Mozno je to aj tym ze v 99% pripadoch je jedlo stiplave, takze ich potom smadi. Tiez v porovnani so Slovakmi pouzivaju menej soli, zato vsak ovela viac korenia. Treba si vsak davat dobry pozor kde jest a kde nejest. Vseobecne hygiena moc ludom nehovori, najma tym v poulicnych obchodoch a vsetko naberaju tak ako pride – rukou. No a kedze sme si povedali ze vsetko treba podavat a prijimat pekne pravou rukou, v tej istej ruke sa podavaju tak peniaze ako aj ryba na vas tanier.
Treba vsak ocenit ze pri jedeni ovocia to mate naozaj „full service” (v plnej vybave). Po uliciach sa v akukolvek dennu hodinu premavaju zeny s kosami na hlavach predavajuc papaje, ananasy, banany, manga, avokada, jablka, hrozno.. Predavanie kokosov sa zda byt muzska domena, snad kvoli tomu ze treba riadne sekat velkou macetou aby ste orech rozluskli. Ovocie vsak predavaju i muzi, vacsinou „furikuju” po celom meste naklad ananasov alebo kokosovych orechov. Staci zaSSSSkat, oni k vam pridu, vyberiete si napr. Ananas a oni vam ho tam hned na mieste osupu, daju do plastikoveho vrecka, nasekaju na drobne kusky, pridaju sparatko a to vsetko vlozia do neodmyslitelnej druhej ciernej tasky. Ananas stoji okolo 50-70 Pesewas (10-15 Skk), zavisi od velkosti. Cerstvy kokos stoji okolo 30 Pesewas (7 Skk), papaja 30-50 Pesewas (7-10 Skk), avokado sice nekupujem, ale je to tiez okolo 7 Skk. Ked si chcete kupit kokos, tak sa vas spytaju ci chcete „Hard or soft” – „tvrdy alebo makky”. Ono vsetky kokosy ktore predavaju su zelene, takze zabudnite na Bounty reklamu s padajucim hnedym kokosom. Rozdiel je v duzine, tie makke kokosy maju duzinu mensiu a taku mazlavu, ako keby gel. Tie tvrde kokosy uz chutia viac ako klasicky kokos, s riadne vyvinutou bielou duzinou do ktorej sa da zahryznut. Ked uz mate vyber uspesne za sebou, najprv macetou pre vas odfiknu vrsok orecha, takze majte pripravene obe ruky volne, lebo vam orech podaju a vy sa napijete cerstvej stavy. Ak zrovna nemate riadnu labu, tak priemerne velky Ghansky kokos urcite jednou rukouo neobciahnete. Potom orech podate naspat a tentokrat ho rozpolia a vylupnu pre vas duzinu. Ak si nedate pozor tak vam ju pochytaju spinavymi prstami (to viete na bielom kokose to velmi vidno..) tak, ze ho uz ani nebudete mat chut jest. Ked ale natrafite na „uvedomeleho” predavaca, ten vam to pekne zabali do sacku a je to. To iste plati o ananase, tu su s hygienou celkom ok. Plati sa vzdy po tom, co vam tovar podaju do ruky, velakrat az po tom, co im ukazete bankovku a oni pripravia pre vas vydavok. Stane sa totiz, najma pri drahsich tovaroch (napriklad kupovanie ryb), ze si cenu napriek predoslemu vyjednavaniu nakoniec rozmyslia, ale to uz ste im dali vacsiu bankovku a k vydavku sa uz nemusite vobec dostat.
Ale podme spat k pravidlam stolovania. Stala sa mi taka dost smiesna prihoda. Obcas chodim na obed s kolegovcami, tak sme tak raz sedeli s kolegynou, rozpravali sa kym nam pripravovali jedlo a ked uz jedlo bolo konecne na stole, zrazu vidim ako si kolegyna prilozila ruku na celo, laket oprety o stol, silno zavrela oci a mihali sa jej pery. Tak som sa zlakla ze ci jej zle neprislo alebo co, ale nastastie kym som sa jej stihla spytat, tak prestala a potom mi doslo, ze to sa modlila. Uuups, skoro pruser, hehe..:) Uz som spominala ze Ghancania su velmi nabozensky zalozeni, takze sa modlia pred kazdym jedlom, ale jednotlivo a potichu, sami pre seba. Za ten cas kym sa domodlia sa mi aspon podari ziskat malinky naskok, lebo ako opisem neskor, jedia velmi rychlo. Dalsim rozdielom v stolovani je to, ze tu sa necaka kym vsetci dostanu jedlo na stol. Dostanes jedlo, zacni jest.. Potrpia si najma na to, aby jedlo bolo horuce. Tolkokrat co som si uz popalila prsty na ich „soups” (doslovny preklad polievky ale v ich zmysle skor omacky), to sa uz snad ani neda zratat. Ale verte ci neverte, aj pri teplotach vzdy okolo 30 stupnov, jedlo velmi rychlo chladne a najma spociatku ked mi trvalo sto rokov kym sa mi podarilo nabrat prstami susto, namocit to do stavy a uspesne dopravit do ust, tak uz nielen ze vsetky kolegovci davno dojedli – lebo je sa tu velmi rychlo, ale aj moja omacka vychladla. Tiez pri umyvani ruk nejdu k riadnemu vodovodnemu kohutiku (lebo velakrat ziadny ani nie je..), ale vodu vam prinesu v miske priamo na stol a umyjete si ju saponatom na riady. Ten je tu velmi oblubeny a ocividne multiucelny. Umyvaju si nim ruky takmer vzdy. Tiez nie je ziadny problem ak si jedlo zoberiete na kolena, sadnete si na zem, na lavicu alebo pod strom, no proste hocikde sa ocitnete a chcete jest. Tiez take ako spolocne stolovanie doma s celou rodinou nie je povinnostou, mozno i kvoli tomu, ze ich rodiny su zvacsa velke, tak by to asi bol dost komplikovane vzdy na vsetkych cakat. A este jedna pikoska: koze zo zvierat (najma bravcove) su tu vyslovena pochutka, a tiez po „dojedeni masa” (hehe, velmi europske) - napriklad kura, ryby - tu kosti na tanieroch po domacich tazko najdete. Oni ich totizto zjedia. Stretla som sa s par ludmi ktori kosti radi nemaju, ale vacsina si rada „pochrume” na kostiach na konci jedla. Ja som to radsej neskusala jednak preto, ze nevidim na tom nich chutne a aj kvoli mojim zubom, s ktorymi sa moc necitim na aktivne chrumanie a potom nedajboze navstevu u zubara..
DOKTORI & ZUBARI
Inak ked sme uz pri zubaroch, je uplne neuveritelne ze drviva vacsina Ghancanov nikdy v zivote nebola u zubara. Chapete tomu? Neexistuje tu nic take ako povinne prehliadky u doktora a napriek tomu ze Ghancania mau krasne zuby, zubara malokto z nich kedy navstivil. Taktiez Ghancania nemaju svojho vlastneho „doktora/obvodneho”, ale len preferovanu nemocnicu kde v pripade toho ze su chori zajdu. Vacsinou je to kvoli malarii, ale ak to nie je naozaj vazny stupen malarie, tazko do nemocnice Ghancana dostanete. Malariu totiz povazuju za taku samozrejmost, ze si ju vacsinou vyliecia sami nakupom „oblubenych” antimalarik v lekarni. Tie najlacnejsie dostat uz od 1 Ghana Cedi (23 Skk) a tie drahsie, kvalitnejsie, okolo 20-30 Ghana Cedi (400Sk – 600Sk). Nastastie v mojom pripade vsetky zdravotne naklady za mna hradi firma, cize mam o starost menej. Doteraz som bola chora len niekolko krat, v podstate nic vazne, iba jedna malaria v Decembri a potom taka klasika ako hnacky a potom prechladnutie z klimatizacie, ktora vzdy fici na plne vo vacsine kancelarii kde sa pracujem.
Tuesday, April 15, 2008
Monday, April 14, 2008
Zlodeji vs. ja
Zlodeji vs. ja – 2:2
Je to smutne ale je to tak. Opat ma okradli.
ZLODEJI vs. JA - 1:0
Po mojej uvodnej skusenosti so zlodejmi v jednom z najluxusnejsich hotelov Accre, ked mi ukradli so sedadla vedla mna celu tasku a prisla som o hotovost, mobil a USBcko, dalsia nemila skusenost pokracovala asi dva tyzden neskor.
ZLODEJI vs. JA - 1:1
Tentokrat to bolo za bieleho dna v shared taxi – cize taxiku do kotreho sa nasukaju okrem vodica dalsi styria ludia, lacnejsie ako klasicky taxik kde platite cele auto a o trochu drahsie ako tro tro. Nic netusiac som nastupila do auta kde uz sedeli styria ludia, vratane matky s malym dietatom, starej zeny a muza. Po chvili jazdy taxikar zastal pri krajnici, otocil sa ku mne a nakazal mi ze mam poriadne zatvorit dvere. Ako som sa poslusne snazila „poriadne zatvorit dvere” – to viete vacsina aut v Ghane je tak rozpadnutych, ze niekedy je naozaj problem dvere zabuchnut, citila som ze sa mi pohla taska na kolenach. Otocila som sa k starej zene ktora pri mne sedela a nacapala som ju s celou rukou ponorenou v mojej taske. To uz moje peniaze boli poschovavane po aute, nastastie nic ine som v taske ani nemala, kedze mobil mi ukradli pred dvoma tyzdnami. Poriadne som na nu nahulakala, pozbierala som vsetky peniaze, ale bola som taka nastvana ze ma ani nenapadlo zobrat si cislo taxika (kazdy „legalny” taxik ma ciselny kod nalepeny zvonku na prednych dverach z oboch stran) alebo ist s tou zenskou na policiu. Bola som velmi vytocena najma kvoli tomu, ze ma iba nedavno okradli, a teraz ma zenska sediaca pri mne tu drzot hrabat sa mi v taske. Vsetci co sedeli v taxiku sa tvarili ze ako nic sa nestalo a nikto nic nevedel, a mne az dodatocne doslo ze v tom boli vsetci do jedneho ako tam sedeli. Samozrejme ani nesli mojim smerom, takze som musela vysadnut a zaplatit za drop-in (klasicky taxik s jednym zakaznikom) domov. Takze o skusenost bohatsia, tentokrat okrem stratenych nervov bez dalsich strat.
ZLODEJI vs. JA - 2:1
Niekedy v Decembri sme isli na plaz, skupina kamosov v aute. Isli sme na verejnu plaz, ze aspon usetrime peniaze za komercnu plaz. Popri pobrezi je vzdy kopec vselijakych typkov co vas lakaju parkovat prave na ich miesto ktore potom strazia, alebo radsej by som mala povedat, „strazia” v uvodzovkach. Tak sme na jedno take miesto zaparkovali, zaplatili mu a islo na plaz. Ked sme sa k autu vratili, tentokrat nam ukradli „iba” hotovost a mobily nechali. Takychto zlodejov domaci volaju, ze to „nie su vlastne naozajstni zlodeji, lebo ukradli „iba” peniaze.. Pre mna vsak zlodejom zostava kazdy, kto ukradne hocico, hoci aj vo firme vodu z chladnicky (a to sa mi uz stalo strasne velakrat) Ale naspat k ukrandutym peniazom z auta. Medzitym samozrejme straznik zmizol spolu s hotovostou.. Kamosi Ghancania s ktorymi som tam bola iba pokrcili plecami ze co uz, ja som bola nastvana ze az. Kedze som bola vsak v mensine, tak sme len odisli. Neskor som sa dozvedela od inych stazistov – belochov, ze sa im stalo toto iste v tej istej oblasti, ale oni im aspon zburali „parkovisko” z palmovych listov. To je jedna z crt domorodych ludi. Radsej veci odmlcia ako keby malo prist ku priamej konfrontacii, ktoru vacsinou povazuju za neslusnu a utocnu, nezavisle od toho ako velmi su v prave. Vyhlasia ze je to „gone and forgotten” – presle a zabudnute, a to aj ked sa to prave stalo a dalej to neriesia. Ja ale s mojou povahou myslim k takemu flegmatizmu nikdy nedospejem a ked raz viem ze mam pravdu tak to poviem a hotovo.
ZLODEJI vs. JA - 2:2
Minuly vikend sme mali konferenciu v hotely v Accre. Okrem AIESEC ludi bol v konferencnej miestnosti jediny zamestnanec hotela, ktory sa staral o ozvucenie. Druhy den sme isli na veceru, ja som sa zdrzala dlhsie v konferencnej miestnosti, takze na miesto hodinovej prestavky som na veceri stravila len 20 minut. No a hadajte co. Za tych 20 minut mi zmizol zo zazipsovanej tasky mobil. Samozrejme chlapik zmizol tiez. Bohuzial uz som mala skusenosti ako na to ked v hotely nieco ukranu, takze sme isli na recepciu a ako hlavneho podozriveho som uviedla toho zvukara, kedze on bol jediny zamestnanec hotela ktory sa permanentne pohyboval v nasej konferencnej miestnosti. Recepcna s kolegom zavolali hlavnemu zvukarovi, ktory mal ostatnych na starosti a ten po otazke ze kto mal v ten cas sluzbu zacal hned zatlkat. Dozvedeli sme sa, ze su to vlastne bratia a ze po telefonate a par vyhrazkach ze to povedia majitelovi ak sa obil nenajde, chlapik prehladal dom kde spolu s bratom ziju a zavolal nam spat, ze jeho brat priniesol domov telefon. Takze tentokrat bod pre mna, rano sa mi mobil vratil. Ze vraj toho chlapika vyhodili, ale uprimne, ako cudzinec sa pravdu tazko dozvediet, lebo velakrat vam ludia povedia to co chcete pocut aby sa vas „zbavili” a ne to, co je naozaj pravda. Aspon ze sa mi mobil uspesne vratil.
..A TI OSTATNI ZLODEJI..
Z tych „serioznych” okradnuti je to vsetko. Snad este spomeniem take tie „zlodejstva co sa vobec nerataju” a v podstate su ovela nevinnejsie ako tie kde ide o peniaze, telefony atd.. Vo firme kde pracujem som si uz davno zvykla nenechavat ziadne pera na mojom stole. Ak to spravite, garantujem vam, ze do hodiny vam vsetky pera zmiznu. Takto sa to tahalo prvych niekolko tyzdnov a ja som tomu nemohla uverit, ze by mi moji kolegovia tieto pera neustale brali. Kedze mi ale priemerne mizlo 5-10 pier tyzdenne, konecne som pochopila ze ak chcem mat nieco na pisanie, tak si pera musim schovavat. To iste plati o chladnicke v kuchynke. Sice si tam mozete nechat co chcete, ale najma ak je to voda, tak si mozete byt isti ze vam tam dlho nevydrzi a castokrat zmizne skor ako sa nazdate. To iste plati o kockovanom cukre, vreckovom caji. Takze kockovany cukor a caj mam vzdy pri sebe v zasuvke mojho stola, zamknuty na klucik. A kvoli vode si radsej zbehnem parkrat denne do mojej izby par metrov od prace, alebo ju mam vzdy polozenu na stole, cize pod dohladom.
Je to smutne ale je to tak. Opat ma okradli.
ZLODEJI vs. JA - 1:0
Po mojej uvodnej skusenosti so zlodejmi v jednom z najluxusnejsich hotelov Accre, ked mi ukradli so sedadla vedla mna celu tasku a prisla som o hotovost, mobil a USBcko, dalsia nemila skusenost pokracovala asi dva tyzden neskor.
ZLODEJI vs. JA - 1:1
Tentokrat to bolo za bieleho dna v shared taxi – cize taxiku do kotreho sa nasukaju okrem vodica dalsi styria ludia, lacnejsie ako klasicky taxik kde platite cele auto a o trochu drahsie ako tro tro. Nic netusiac som nastupila do auta kde uz sedeli styria ludia, vratane matky s malym dietatom, starej zeny a muza. Po chvili jazdy taxikar zastal pri krajnici, otocil sa ku mne a nakazal mi ze mam poriadne zatvorit dvere. Ako som sa poslusne snazila „poriadne zatvorit dvere” – to viete vacsina aut v Ghane je tak rozpadnutych, ze niekedy je naozaj problem dvere zabuchnut, citila som ze sa mi pohla taska na kolenach. Otocila som sa k starej zene ktora pri mne sedela a nacapala som ju s celou rukou ponorenou v mojej taske. To uz moje peniaze boli poschovavane po aute, nastastie nic ine som v taske ani nemala, kedze mobil mi ukradli pred dvoma tyzdnami. Poriadne som na nu nahulakala, pozbierala som vsetky peniaze, ale bola som taka nastvana ze ma ani nenapadlo zobrat si cislo taxika (kazdy „legalny” taxik ma ciselny kod nalepeny zvonku na prednych dverach z oboch stran) alebo ist s tou zenskou na policiu. Bola som velmi vytocena najma kvoli tomu, ze ma iba nedavno okradli, a teraz ma zenska sediaca pri mne tu drzot hrabat sa mi v taske. Vsetci co sedeli v taxiku sa tvarili ze ako nic sa nestalo a nikto nic nevedel, a mne az dodatocne doslo ze v tom boli vsetci do jedneho ako tam sedeli. Samozrejme ani nesli mojim smerom, takze som musela vysadnut a zaplatit za drop-in (klasicky taxik s jednym zakaznikom) domov. Takze o skusenost bohatsia, tentokrat okrem stratenych nervov bez dalsich strat.
ZLODEJI vs. JA - 2:1
Niekedy v Decembri sme isli na plaz, skupina kamosov v aute. Isli sme na verejnu plaz, ze aspon usetrime peniaze za komercnu plaz. Popri pobrezi je vzdy kopec vselijakych typkov co vas lakaju parkovat prave na ich miesto ktore potom strazia, alebo radsej by som mala povedat, „strazia” v uvodzovkach. Tak sme na jedno take miesto zaparkovali, zaplatili mu a islo na plaz. Ked sme sa k autu vratili, tentokrat nam ukradli „iba” hotovost a mobily nechali. Takychto zlodejov domaci volaju, ze to „nie su vlastne naozajstni zlodeji, lebo ukradli „iba” peniaze.. Pre mna vsak zlodejom zostava kazdy, kto ukradne hocico, hoci aj vo firme vodu z chladnicky (a to sa mi uz stalo strasne velakrat) Ale naspat k ukrandutym peniazom z auta. Medzitym samozrejme straznik zmizol spolu s hotovostou.. Kamosi Ghancania s ktorymi som tam bola iba pokrcili plecami ze co uz, ja som bola nastvana ze az. Kedze som bola vsak v mensine, tak sme len odisli. Neskor som sa dozvedela od inych stazistov – belochov, ze sa im stalo toto iste v tej istej oblasti, ale oni im aspon zburali „parkovisko” z palmovych listov. To je jedna z crt domorodych ludi. Radsej veci odmlcia ako keby malo prist ku priamej konfrontacii, ktoru vacsinou povazuju za neslusnu a utocnu, nezavisle od toho ako velmi su v prave. Vyhlasia ze je to „gone and forgotten” – presle a zabudnute, a to aj ked sa to prave stalo a dalej to neriesia. Ja ale s mojou povahou myslim k takemu flegmatizmu nikdy nedospejem a ked raz viem ze mam pravdu tak to poviem a hotovo.
ZLODEJI vs. JA - 2:2
Minuly vikend sme mali konferenciu v hotely v Accre. Okrem AIESEC ludi bol v konferencnej miestnosti jediny zamestnanec hotela, ktory sa staral o ozvucenie. Druhy den sme isli na veceru, ja som sa zdrzala dlhsie v konferencnej miestnosti, takze na miesto hodinovej prestavky som na veceri stravila len 20 minut. No a hadajte co. Za tych 20 minut mi zmizol zo zazipsovanej tasky mobil. Samozrejme chlapik zmizol tiez. Bohuzial uz som mala skusenosti ako na to ked v hotely nieco ukranu, takze sme isli na recepciu a ako hlavneho podozriveho som uviedla toho zvukara, kedze on bol jediny zamestnanec hotela ktory sa permanentne pohyboval v nasej konferencnej miestnosti. Recepcna s kolegom zavolali hlavnemu zvukarovi, ktory mal ostatnych na starosti a ten po otazke ze kto mal v ten cas sluzbu zacal hned zatlkat. Dozvedeli sme sa, ze su to vlastne bratia a ze po telefonate a par vyhrazkach ze to povedia majitelovi ak sa obil nenajde, chlapik prehladal dom kde spolu s bratom ziju a zavolal nam spat, ze jeho brat priniesol domov telefon. Takze tentokrat bod pre mna, rano sa mi mobil vratil. Ze vraj toho chlapika vyhodili, ale uprimne, ako cudzinec sa pravdu tazko dozvediet, lebo velakrat vam ludia povedia to co chcete pocut aby sa vas „zbavili” a ne to, co je naozaj pravda. Aspon ze sa mi mobil uspesne vratil.
..A TI OSTATNI ZLODEJI..
Z tych „serioznych” okradnuti je to vsetko. Snad este spomeniem take tie „zlodejstva co sa vobec nerataju” a v podstate su ovela nevinnejsie ako tie kde ide o peniaze, telefony atd.. Vo firme kde pracujem som si uz davno zvykla nenechavat ziadne pera na mojom stole. Ak to spravite, garantujem vam, ze do hodiny vam vsetky pera zmiznu. Takto sa to tahalo prvych niekolko tyzdnov a ja som tomu nemohla uverit, ze by mi moji kolegovia tieto pera neustale brali. Kedze mi ale priemerne mizlo 5-10 pier tyzdenne, konecne som pochopila ze ak chcem mat nieco na pisanie, tak si pera musim schovavat. To iste plati o chladnicke v kuchynke. Sice si tam mozete nechat co chcete, ale najma ak je to voda, tak si mozete byt isti ze vam tam dlho nevydrzi a castokrat zmizne skor ako sa nazdate. To iste plati o kockovanom cukre, vreckovom caji. Takze kockovany cukor a caj mam vzdy pri sebe v zasuvke mojho stola, zamknuty na klucik. A kvoli vode si radsej zbehnem parkrat denne do mojej izby par metrov od prace, alebo ju mam vzdy polozenu na stole, cize pod dohladom.
Tuesday, March 25, 2008
Novinky z Ghany :)
Mili priatelia!
Ako vidite ghanske KAKRA KAKRA (pekne pomalicky) sa mi ocividne dostalo do krvi, takze sa ozyvam po velmi velmi dlhej dobe. Snad zacnem jednym krasnym vyrokom, ktory Afriku veLmi vystihuje: “Boh dal Europanom hodiny a Africanom cas.”
Medzitym som vsak nezahalala a mam pre vas kopec novych infosiek a pikosiek a fotiek.Udialo sa totiz premnoho veci, smiesnych i smutnych, krasnych aj tych menej krasnych – ale retrospektivne aspon smiesnych..
Uz je to 9 mesiacov odkedy som prisla do Ghany. Po takej dobe si uz dovolim tvrdit ze som ako tak spoznala kulturu ludi – a to nemyslim pamiatky a prirodne krasy – tie stihne „obehnut” horlivy turista aj za jeden-dva tyzdne. Ja hovorim o kulture a zvykoch, ktore clovek neobjavi pokial s ludmi nezije, nepracuje, nepriateli sa.
NABOZENSTVO
Ano, opat pisem o nabozenstve. Afrika je magicky kontinent, a tentokrat to myslim doslovne. Drviva vacsina Arficanov magiou zije kazdy den. Miestnych samanov nazyvaju JUJUH alebo MALAM a su nesmierne uznavani a mocni.
Krestanstvo je v Ghane velmi mlade v porovnani s Europou. Prvi misionari prisli do krajiny v 15. storoci, no masivne rozsirenie krestanstva nastalo az v 19.storoci. Krestanstvo tu vsak funguje trosku inak ako u nas. Ak by som mala tunajsich krestanov popisat troma slovami, tak by to boli tieto – PRAGMATICI, BIZNISMENI, FANATICI. Pragmatici kvoli tomu, ze ich modlitby su vzdy velmi na rovinu – napriklad firemna modlitba na zaciatku dna by znela nejak takto: Prosime ta Boze aby si nam priniesol novych klientov na konci tohoto tyzdna a umoznil nam zarobit vela penazi. Ja som sice neveriaca, ale nabozenstvo som si vzdy predstavovala ako orientovanie sa na spiritualne hodnoty a nie „pozemske” pozitky.
Preco biznismeni: V ziadnej z krajin, ktore som doteraz navstivila som nevidela tolko roznych vetiev krestanov. Za vsetky spomeniem aspon tieto: Presbyteriani, Katolici, Metodisti, 7 dnovi adventisti, Charizmatici, Zionisti, Luterani, Baptisti atd atd. Kazda z tychto vetiev ma svoju vlastnu siet kostolov pod urcitym menom. Nech mi veriaci prepacia, ale kostoly v Ghane mi velmi pripominaju system multilevel marketingu. Kostoly maju svoje kancelarie, sekretarky, uctovnikov, vydavatelstva, radia, relacie v televizii a nespocetne vela dobrovolnikov ktorych ulohou je rozdavat letaky a presviedcat kazdeho koho zbadaju o tom, ze ich kostol je ten naj. Kostoly su si navzajom rivalmi a biju sa o kazdu jednu „ovecku”. Je uplne bezne ze sa vas Ghancan neopyta ci ste veriaci alebo nie, ale kam chodite do kostola. Kostol kam chodia je ich vlastna forma identity. Tento vikend som dokonca videla segmentaciu veriacich v Presbyteranskom kostole, kam som velmi nedobrovolne musela v nedelu ist. Svojich veriach rozdeluju na deti, mladez a dospelych, kazdi maju zvlast bohosluzby, v inej forme, inej dlzke. Ak mate peniaze, rada je jasna: postavte kostol a stanu sa z vas milionari. Pocas bohosluzieb je to niekedy aj 2-3 krat co zbieraju peniaze a Ghancania davaju a davaju.. Mnohi ludia do kostola nechodia iba raz, ale aj dvakrat do tyzdna, a to priemerna sluzba trva 2-4 hodiny. Su kostoly kde sluzby trvaju od rana do noci. Ked hovorim o vlastnych vydavatelstvach, mnozstvo kostolov robi svoj biznis prave prostrednictvom predavania knih, CDciek, dokonca nabozenskych filmov a nahravkach s roznymi omsami. Takisto je bezne, ze clenovia jednej rodiny chodia do roznych kostolov, kto si aky vyberie. Vacsinou si v nedelu oblecu najlepsie saty ake maju a ide sa.
No kedze Ghancania su velki pragmatici, vela z nich kombinuje krestanstvo s povodnym africkym samanstvom. V nedelu a niekedy aj jeden den v tyzdni idu do kostola, a popri tom nemaju problem zajst k samanovi a zakupit si fetististicke predmety ktore im maju splnit vsetky mozne tuzby. Castokrat su tieto predmety zmixovane s castami ludskeho tela, najma ak ide o nieco velmi dolezite a ak je saman naozaj hlboko v ciernej magii. Taketo sluzby sa poskytuju na objednavku bohatych zakaznikov. Vela Ghancanov tiez napriklad veri v urieknutie pohladom. Tiez farmari a rybari napriek tomu ze su krestania, respektuju povodnych africkych bohov – nerybarci sa utorky a na pole sa nejde stvrtky. Tieto dni nazyvaju dni pre Bohov.
Mojou malou uvahou je fakt, ze sice krestanstvo kaze toleranciu ako jeden zo zakladnych principov ale realita je bohuzial ina. Vzdelany mlady clovek napriklad ani okom nemihne ked vyhlasi ze cela Darwinova teoria evolucie je blby vymysel a ze nic take neexistuje. To je aspon na mna dost silne kafe, ze niekto este v 21.storoci vyhlasi ze zena je z rebra Adamovho.. Kedze mnohi Ghancania nikdy necestovali mimo svojej krajiny a ich oblubena televizia ich krmi iba primitivnymi americkymi akcnymi filmami alebo latinskoamerickymi telenovelami, vela toho o „svete” mimo Ghany nevedia. Preto ked sa ma pytaju na moju vieru a ja poviem ze som neveriaca, automaticky ma odsudzuju a snazia sa ma natlakom presvedcit o tom, ze takto sa zit neda a ze „musim” s nimi ist do kostola a ze „musim” si precitat taku a taku nabozensku knihu. Byt neveriacim je tu vazna socialna prekazka a mnoho priatelov mi radi aby som to „moc nerozsirovala”. Tu ale prichadzame k dalsej kulturnej odlisnosti – nasej Europskej otvorenosti a Ghanskemu „zatlkaniu”. O tomto vsak neskor.
„Zi a nechaj zit” je zabudnute a ich fanatizmus nepozna hranic. Tu prichadzam k vyzvetleniu preco FANATICI: krestanstvo pre Ghancanov nie je forma spiritualnej potravy, socializacie alebo formou travenia volneho casu. Krestanstvom su priam posadnuti a podmienuju kostolu takmer vsetko (mozno s vynimkou rodiny). Modlitby su bezne nielen v kostole ale napriklad vo firme na zaciatku dna, na zaciatku a konci firemnych stretnuti (manazerske mitingy, mitingy oddeleni atd atd), na zaciatku a na konci treningov, skoleni, konferencii, v pozdravoch napriklad ked pridete alebo odidete z obchodu, v telefonickych rozhovoroch, mailoch (nikdy som si nemyslela ze existuje tolko nabozenskych spamov..), televizii, radiu, na plagatoch, na zadnych sklach aut, na desktope pocitaca, zvoneni na mobile, na trickach, obrazkoch a takto by som mohla pokracovat este velmi dlho. Napriklad ked studenti napisu diplomovku, prva vdaka patri Bohu a potom vsetkym ostatnym..
Taktiez je v Ghane mnoztvo moslimov, ale s nimi sa az tak moc nestretavam, kedze vacsinu casu travim v Accre (hl. meste na juhu) a vacsina moslimov zije na severe krajiny.
Ako vidite ghanske KAKRA KAKRA (pekne pomalicky) sa mi ocividne dostalo do krvi, takze sa ozyvam po velmi velmi dlhej dobe. Snad zacnem jednym krasnym vyrokom, ktory Afriku veLmi vystihuje: “Boh dal Europanom hodiny a Africanom cas.”
Medzitym som vsak nezahalala a mam pre vas kopec novych infosiek a pikosiek a fotiek.Udialo sa totiz premnoho veci, smiesnych i smutnych, krasnych aj tych menej krasnych – ale retrospektivne aspon smiesnych..
Uz je to 9 mesiacov odkedy som prisla do Ghany. Po takej dobe si uz dovolim tvrdit ze som ako tak spoznala kulturu ludi – a to nemyslim pamiatky a prirodne krasy – tie stihne „obehnut” horlivy turista aj za jeden-dva tyzdne. Ja hovorim o kulture a zvykoch, ktore clovek neobjavi pokial s ludmi nezije, nepracuje, nepriateli sa.
NABOZENSTVO
Ano, opat pisem o nabozenstve. Afrika je magicky kontinent, a tentokrat to myslim doslovne. Drviva vacsina Arficanov magiou zije kazdy den. Miestnych samanov nazyvaju JUJUH alebo MALAM a su nesmierne uznavani a mocni.
Krestanstvo je v Ghane velmi mlade v porovnani s Europou. Prvi misionari prisli do krajiny v 15. storoci, no masivne rozsirenie krestanstva nastalo az v 19.storoci. Krestanstvo tu vsak funguje trosku inak ako u nas. Ak by som mala tunajsich krestanov popisat troma slovami, tak by to boli tieto – PRAGMATICI, BIZNISMENI, FANATICI. Pragmatici kvoli tomu, ze ich modlitby su vzdy velmi na rovinu – napriklad firemna modlitba na zaciatku dna by znela nejak takto: Prosime ta Boze aby si nam priniesol novych klientov na konci tohoto tyzdna a umoznil nam zarobit vela penazi. Ja som sice neveriaca, ale nabozenstvo som si vzdy predstavovala ako orientovanie sa na spiritualne hodnoty a nie „pozemske” pozitky.
Preco biznismeni: V ziadnej z krajin, ktore som doteraz navstivila som nevidela tolko roznych vetiev krestanov. Za vsetky spomeniem aspon tieto: Presbyteriani, Katolici, Metodisti, 7 dnovi adventisti, Charizmatici, Zionisti, Luterani, Baptisti atd atd. Kazda z tychto vetiev ma svoju vlastnu siet kostolov pod urcitym menom. Nech mi veriaci prepacia, ale kostoly v Ghane mi velmi pripominaju system multilevel marketingu. Kostoly maju svoje kancelarie, sekretarky, uctovnikov, vydavatelstva, radia, relacie v televizii a nespocetne vela dobrovolnikov ktorych ulohou je rozdavat letaky a presviedcat kazdeho koho zbadaju o tom, ze ich kostol je ten naj. Kostoly su si navzajom rivalmi a biju sa o kazdu jednu „ovecku”. Je uplne bezne ze sa vas Ghancan neopyta ci ste veriaci alebo nie, ale kam chodite do kostola. Kostol kam chodia je ich vlastna forma identity. Tento vikend som dokonca videla segmentaciu veriacich v Presbyteranskom kostole, kam som velmi nedobrovolne musela v nedelu ist. Svojich veriach rozdeluju na deti, mladez a dospelych, kazdi maju zvlast bohosluzby, v inej forme, inej dlzke. Ak mate peniaze, rada je jasna: postavte kostol a stanu sa z vas milionari. Pocas bohosluzieb je to niekedy aj 2-3 krat co zbieraju peniaze a Ghancania davaju a davaju.. Mnohi ludia do kostola nechodia iba raz, ale aj dvakrat do tyzdna, a to priemerna sluzba trva 2-4 hodiny. Su kostoly kde sluzby trvaju od rana do noci. Ked hovorim o vlastnych vydavatelstvach, mnozstvo kostolov robi svoj biznis prave prostrednictvom predavania knih, CDciek, dokonca nabozenskych filmov a nahravkach s roznymi omsami. Takisto je bezne, ze clenovia jednej rodiny chodia do roznych kostolov, kto si aky vyberie. Vacsinou si v nedelu oblecu najlepsie saty ake maju a ide sa.
No kedze Ghancania su velki pragmatici, vela z nich kombinuje krestanstvo s povodnym africkym samanstvom. V nedelu a niekedy aj jeden den v tyzdni idu do kostola, a popri tom nemaju problem zajst k samanovi a zakupit si fetististicke predmety ktore im maju splnit vsetky mozne tuzby. Castokrat su tieto predmety zmixovane s castami ludskeho tela, najma ak ide o nieco velmi dolezite a ak je saman naozaj hlboko v ciernej magii. Taketo sluzby sa poskytuju na objednavku bohatych zakaznikov. Vela Ghancanov tiez napriklad veri v urieknutie pohladom. Tiez farmari a rybari napriek tomu ze su krestania, respektuju povodnych africkych bohov – nerybarci sa utorky a na pole sa nejde stvrtky. Tieto dni nazyvaju dni pre Bohov.
Mojou malou uvahou je fakt, ze sice krestanstvo kaze toleranciu ako jeden zo zakladnych principov ale realita je bohuzial ina. Vzdelany mlady clovek napriklad ani okom nemihne ked vyhlasi ze cela Darwinova teoria evolucie je blby vymysel a ze nic take neexistuje. To je aspon na mna dost silne kafe, ze niekto este v 21.storoci vyhlasi ze zena je z rebra Adamovho.. Kedze mnohi Ghancania nikdy necestovali mimo svojej krajiny a ich oblubena televizia ich krmi iba primitivnymi americkymi akcnymi filmami alebo latinskoamerickymi telenovelami, vela toho o „svete” mimo Ghany nevedia. Preto ked sa ma pytaju na moju vieru a ja poviem ze som neveriaca, automaticky ma odsudzuju a snazia sa ma natlakom presvedcit o tom, ze takto sa zit neda a ze „musim” s nimi ist do kostola a ze „musim” si precitat taku a taku nabozensku knihu. Byt neveriacim je tu vazna socialna prekazka a mnoho priatelov mi radi aby som to „moc nerozsirovala”. Tu ale prichadzame k dalsej kulturnej odlisnosti – nasej Europskej otvorenosti a Ghanskemu „zatlkaniu”. O tomto vsak neskor.
„Zi a nechaj zit” je zabudnute a ich fanatizmus nepozna hranic. Tu prichadzam k vyzvetleniu preco FANATICI: krestanstvo pre Ghancanov nie je forma spiritualnej potravy, socializacie alebo formou travenia volneho casu. Krestanstvom su priam posadnuti a podmienuju kostolu takmer vsetko (mozno s vynimkou rodiny). Modlitby su bezne nielen v kostole ale napriklad vo firme na zaciatku dna, na zaciatku a konci firemnych stretnuti (manazerske mitingy, mitingy oddeleni atd atd), na zaciatku a na konci treningov, skoleni, konferencii, v pozdravoch napriklad ked pridete alebo odidete z obchodu, v telefonickych rozhovoroch, mailoch (nikdy som si nemyslela ze existuje tolko nabozenskych spamov..), televizii, radiu, na plagatoch, na zadnych sklach aut, na desktope pocitaca, zvoneni na mobile, na trickach, obrazkoch a takto by som mohla pokracovat este velmi dlho. Napriklad ked studenti napisu diplomovku, prva vdaka patri Bohu a potom vsetkym ostatnym..
Taktiez je v Ghane mnoztvo moslimov, ale s nimi sa az tak moc nestretavam, kedze vacsinu casu travim v Accre (hl. meste na juhu) a vacsina moslimov zije na severe krajiny.
Tuesday, November 6, 2007
Nieco vseobecne o Ghane
ahojte,
tak sa konecne hlasim po sto rokoch s par riadkami, tentokrat o mojich postrehoch ako to tu v Ghane vlastne fici. Kamaratka ma poprosila o par riadkov do seminarky, no a ked som to uz raz napisala tak som si povedala ze preco to rovno neuverejnit, takze tu to je:
Vzdelanie
Co sa mi na Ghancanoch velmi paci je, ze vzdelanie si nesmierne vazia a vedia, ze ak do svojho vzdelania investuju, maju sancu na ovela lepsi zivot ako ich rodicia a stari rodicia. Mozno jednym z dovodov preco si vzdelanie velmi vazia je aj fakt, ze skoly su platene. Od zakladnej skoly, cez stredoskolske vzdelanie az po univerzity, nezavisle od toho, ci je skola privatna alebo statna, kazdy plati rocny poplatok, ktory sa zvysuje so stupnom vzdelanosti a popularnosti danej vzdelavacej institucie.
Vacsina Ghancanov studuje strednu skolu mimo miesta svojho bydliska a vacsina strednych skol je oddelenych na cisto dievcenske skoly alebo cisto chlapcenske skoly. Existuju aj zmiesane stredne skoly, ale oddelene prevazuju.
Univerzity su uz zmiesane a studenti byvaju priamo na Campusoch (vramci arealu skoly). Campusy su vacsinou velmi obrovske (na nase pomery), taky priemerny univerzitny campus na 10 000 studentov a viac.
Studenti maju moznost vybrat si z mnohych smerov a zamerani, je tu vela studentov Business fakult, velmi popularna je tiez Technicka univerzita, potom Computer Science, Actuar science, Mathematics & Statistics, Accounting, Psychology, Social science etc..
Od druheho stupna vyssie je cely vyucovaci proces v anglictine. Na vysokej si mozu pribrat dalsie jazyky ak chcu, francuzstinu, rustinu, cinstinu, spanielcinu, etc.. Vacsina vsak ovlada iba anglictinu a potom ich domace lokalne jazyky, jeden-dva. Dokopy ich maju iba v Ghane 79.
Zdravie
Najcastejsim ochorenim je malaria, ktoru beru asi tak ako my chripku. Proste s malariou vyrastli a tak to neberu tak tragicky ako my cudzinci.
Tiez ako aj v inych africkych krajinach, HIV AIDS je pomerne rozsirene ochorenie, pozitivne vsak je, ze vysokoskolski studenti (s ktorymi vdaka AIESECu som vacsinou v kontakte) su velmi uvedomeli a maju velmi dobru znalost o HIV AIDS. Tiez osveta je celkom dobra, aspon tu v hlavnom meste, billboardy upozornujuce na ochorenie, spevaci ktori podporuju bezpecny sex atd..
Velkym problemom su tu otvorene kanaly popri cestach s odpadovou vodou - jednak je to velmi nehygienicke a jednak je to rojisko komarov a roznych chorob.
Par rokov dozadu vlada spustila obrovsku kampan na pitie zdravotne nezavadnej vody (balena po pol litry v plastikovych vreckach) a predavana za dostupnu cenu. Toto sposobilo viditelne zlepsenie zdravotneho stavu obyvatelstva, vyvstal z toho vsak iny problem, a to poletujuce prazdne vrecka od vody vsade na uliciach.
Celkovo co sa tyka zivotneho prostredia, hlavne mesto je velmi znecistene najma kvoli exhalatom z aut (vacsinou stare modely z Europy a Ameriky, 10 rokov a starsie, neexistuje tu nic take ako emisne kontroly) no a spalovanie odpadov je tu zalezitost kazdeho domu osobitne, jednoducho to zhrnu na jednu kopu pred dom alebo tak, a spalia vsetko spolu, plasty, papier, plechovky, ... Z toho unika do ovzdusia mnozstvo jedovatych plynov. Tiez vacsina pobrezia pri hlavnom meste je znecistena z odpadovych vod ktore z mesta prudia priamo do mora, bez cisticiek.
Doprava
Co sa tyka mestskej dopravy tu v Accre, hlavnom meste, tak premava tu niekolko autobusov (nieco ako nasa MHD). No ale napriklad ja som tu este nikdy ziadnym takym autobusom nesla a tato doprava az taka rozsirena a popularna nie je. Co tu pouzivaju takmer vsetci je TRO TRO. TRO TRO je v podstate taky mini bus (na Europske pomery 6 az 12 miestne, na Ghanske pomery tu do jedneho TRO TRA natlacia aj 16-20 ludi) - no a predstav si taku tradicne stavanu Africanku s velkym zadkom a este dietatom na chrbte, a v tych horucavach, no nie je to zrovna najpohodlnejsie, plus vsetko hrka, natriasa sa cele TRO TRO (spravidla su tieto auta riadne stare a clovek sa sam seba pyta ze ci sa cele TRO TRO nahodou nerozpadne pri dalsej jame..), hudba na plne pecky a tak.. velmi africke :). No ale je to lacny a viac menej spolahlivy druh dopravy. Nemaju tu nic take ako zastavky na TRO TRO (iba na autobusy), proste ludia vedia trasu TRO TRA, a cakaju niekde po ceste. Mavanim ruky TRO TRO zastavis, nasadnes, po ceste od teba "Mate" (pomaha vodicovi v prevadzkovani TRO TRA) vypyta prislusnu sumu penazi a potom ked chces vystupit zakricis nazov miesta a "Bus stop". Po meste su roztrusene TRO TRO stanice kde sa vsetky TRO TRA stretavaju a odtial vyrazaju na vsetky strany do ulic.
Vela ludi to pouziva auta, a ti co si to mozu dovolit, pouzivaju taxiky. Vzdy treba zjednavat predtym ako clovek nastupi. Taxikari nemaju nic take ako taxametre a ludia ich zastavuju priamo na ulici.
Stav ciest sa velmi zlepsil oproti minulym rokom a tak sa ine mesta stavaju dostupnejsimi. Problemom su tu obdobia dazdov, kde ku konci tohoto obdobia je vacsina ciest uplne znicenych a treba ich vsetky obnovit. Tiez spravidla cesty mimo Accry su v lepsom stave ako priamo v hlavnom meste.
Na medzimestsku dopravu ludia vyuzivaju vacsinou cestnu dopravu - autobusy patriace spolocnosti STC alebo potom obdobu TRO TRA, ale na vacsie vzdialenosti (o trochu pohodlnejsie) - tieto auta volaju jednoducho "Ford".
Maju tu zeleznicu ale je dost zastarala a vacsina Ghancanov vlakom v zivote necetovala.
Taktiez existuje vnutrostatna letecka doprava, ale ta je prilis draha, cize drviva vacsina Ghancanov si to nemoze dovolit.
Ghana ma jedno medzinarodne letisko v Accre - Kotoka Airport, ktore spaja Ghanu s vacsinou Africkych aj mimoafrickych krajin. Napriklad denne sa lieta do UK, Holandska atd..
Hygiena
Ako je to tu s hygienov. To tazko posudit a velmi to zavisi od daneho jednotlivca. Z ich kultury vyplyvajuc, prava ruka sa pouziva iba na jedenie a pozdravy atd.. Je to taka “preferovana” ruka. Lava sluzi na osobnu hygienu na toalete a je nepripustne pouzivat ju na pozdravy ludi, a jedenie. Berie sa to ako urazka. Ludia jedia drvivu vacsinu jedal rukami (respektive pravou rukou) a ked pouzivaju pribor, tak iba lyzicu.
Ak to mam vseobecne posudit, v porovnani s nami Europanmi si Africania prilis na hygienu nepotrpia, napriklad mnohi si ruku pred jedlom neumyju, vacsinou az po jedle. Mnoho ludi (najma muzi, ale aj vela zien) moci priamo na ulici, do otvorenych kanalov, co je pre vacsinu nas cudzincov jeden z prvych kulturnych sokov a na hygiene to isto vobec nepridava.
Co sa tyka zdravotnictkych zariadeni, koncentracia nemocnic je najvacsia v hlavnom meste, cim dalej od Accry, tym je nemocnic menej a menej, napriklad obyvatelia odlahlych dedin na severe (kde je ovela vacsia chudoba ako tu na juhu) musia cestovat aj desiatky a stovky kilometrov k najblizsej nemocnici.
Korupcia
Korupcia je tu pomerne velky problem, najma vo vladnych instituciach. Typickym prikladom su miestni policajti – staci im dat maly obnos penazi a su slepi voci akymkolvek nedostatkom na vasom vozidle.
Problemom je napriklad to, ze v Ghane neexistuju Obcianske preukazy – planuju ich zaviest buduci rok. Taktiez vlada vynaklada obrovske sumy na osvetu v oblasti Registrovania narodenych deti a mrtvych ludi. Vodicske preukazy tu napriklad policajti skoro vobec nekontroluju, a tak je uplne bezne, ze ludia jazdia s vodicakom ktory stratil platnost aj niekolko rokov dozadu. Alebo ich so sebou pri soferovani ani vobec nemaju.
“Korupcia” v istej forme je taktiez sucastou ich kultury – ludia radi darovavaju male “pozornosti”, na zaklade ktorych potom ocakavaju “male sluzby”. Toto je tu verejne akceptovany postup v biznise aj v inych oblastiach zivota.
Stupen korupcie je vsak dost relativny pojem. V porovnani s inymi africkymi krajinami je na tom Ghana velmi velmi dobre. Ekonomicky rast je jeden z najvyssich v celej Afrike a co je najdolezitejsie, je tu mier. Celkovo su Ghancania velmi mierumilovny narod. Zivotnu pohodicku si nadovsetko cenia.
Chudoba
Chudoba je velmi viditelna, najma ked clovek pride zo “Zapadneho sveta”. Nezamestnanost je velky problem, vela ludi predava Tovar na ulici, nosia vsetko na hlavach, je to velmi africke.. Tito poulicni predavaci robia svoj biznis ilegalne, ale vlada im to toleruje, je to vzdy lepsie ako keby mali kradnut alebo nerobit vobec nic.
Vela ludi tu zije z menej ako 1 USD denne, co je oficialne OSN vyhalsene ako hranica chudoby. Zivotne naklady nie su vysoke, ale zase zavisi od vyplaty (ak nejaka je). Napriklad ja s mojou vyplatou stazistu 300 USD mesacne (s ubytovanim zdarma), si tu zijem velmi velmi dobre.
Vyplata zavisi najma od stupna vzdelania. Priemerne ludia zamestnani v kancelarii s ukoncenym stredoskolskym vzdelanim zarabaju 100 az 150 USD mesacne. Ludia s ukoncenim Bakalarom od 150 USD do 300 USD. A ludia s ukoncenym Masters priemerne 600 USD az 1200 USD. Zavisi to samozrejme velmi od spolocnosti. Ak je to nadnarodna firma, tak vyplaty su vyssie. Na nekvalifikovane prace ako upratovacky a soferi aut (takmer kazda firma ma vlastnych soferov a takmer kazda domacnost 1 a viac upratovaciek) je vyplata okolo 50 USD az 100 USD mesacne. Tiez som sa napriklad stretla s tym, ze upratovacky v domacnostiach mali dohodu so zamestnavatelom – ubytovanie a strava zdarma, neplatena praca po dobu 2-3 rokov a potom im zamestnavatel zaplati stredoskolske vzdelanie – vyucenie sa nejakemu remeslu (1-2 roky – napriklad krajcirka je rozsirene zamestnanie pre zeny aj muzov). Toto sa mozno nam Europanom nezda ako vyhodna dohoda, ale pre ludi, ktori prichadzaju najma zo severu Ghany, kde je velka nezamestnanost je to to vyborna moznost. Bud by boli doma nezamestnani, alebo pridu do hlavneho mesta kde sa o nich dana rodina postara a este maju zaistene aj dalsie vzdelanie.
Osobne dost tazko znasam vidiet chudobu na vlastne oci, deti ktore nechodia do skoly, nosiac tazke bremena od malicka aby pomohli rodicom a mali co jest, zeny predavajuce svoje telo, ludia zobrajuci na ulici, ktori tak stravia cely zivot. Postihnuti ludia to v Ghane tiez nemaju lahke, vacsinou ich vidiet na krizovatkach a na staniciach ako zobru od ludi z aut peniaze.
Co tu ale funguje ako kvazi socialny system su velke rozvetvene rodiny, ktore podporuju chudobnejsich pribuznych napriklad tym, ze zoberu k sebe domov neter, synovca, ktori im pomahaju okolo domacnosti a rodina im na oplatku plati skolne a oni sa mozu vzdelavat.
Ako som spominala, rodina ktora ma co i len trochu penazi, ma hned sluzku, co i len za male peniaze a takto sa navzajom podporuju.
Po celej krajine tiez existuje obrovske mnozstvo neziskoviek, medzinarodnych aj lokalnych, casto nabozensky zalozenych, ci uz krestanskych alebo moslimskych.
Rozvoj krajiny ako takej
Ghana sa jednoznacne rozvija, ekonomicka situacia sa zlepsuje. Staci len trochu hladat a clovek najde vsetko. Klimatizovane obchody na “europsky” styl, drahe kaviarne a restauracie, biznismeni prevazajuci sa vo velkych jeepoch (jeep je tu znamka toho ze clovek nieco znamena). Najviac zarazajuce su asi tie kontrasty medzi bohatymi a chudobnymi. Na jednej strane cesty je prach a pozlatany stol kde zena predava ovocie a na zemi sa hraju jej tri deti, sporo odete a hladne a na druhej strane tej istej ulice sa do vysky tyci sklenena budova obrovskej banky.
Najvacsiu chybu ktoru my Europania mozeme spravit je, podcenovat potencial Africkych krajin ako aj sucasny stupen rozvoja.
Biznis tu je, moznosti su nekonecne, pracujem v klimatizovanej kancelarii s pocitacom a internetom neustale k dispozicii, mame telefony, fax, auta so sofermi, zmluvy s klientami atd.. Jednoducho to, co najdete aj v akejkolvek zapadnej firme.
V Ghane sa doteraz tazi zlato, su to povrchove bane vlastnene vacsinou zahranicnymi firmami. Tiez je Ghana jednym z najvacsich svetovych vyvozcov kakaam, takze tu najdete mnozstvo plantazi. Taktiez je tu vela tropickeho ovocia, ananasy, banany, marakuja melony a pomarance su tu take bezne ako jablka u nas doma.
Tento rok celila Ghana energetickej krize, pretoze vacsina elektrickej energie je produkovania vodnou elektrarnou na rieke Volta, no a tento rok boli obrovske sucha, takze bol nedostatok vody. Preto bola elektricka energia nieco vyse pol roka dodavana podla dopredu oznameneho rozvrhu. V case ked som do krajiny prisla ja, bola elektrina dodavana 24 hodin non stop, potom 12 hodin bez elektriny (od 6 do 18), dalsi den elektrina 24 hodin non stop a potom 12 hodin bez elektriny (od 18 do 6 rano). Momentalne je situacia stabilizovana a elektrinu mame k dispozicii stale. Este vzdy sa stava ze elektrinu hocikedy pocas dna/noci vypnu, co je sposobene poruchami generatorov. Priemerne sa takyto vypadok udeje raz za tyzden, dva a trva okolo pol hodinky.
tak sa konecne hlasim po sto rokoch s par riadkami, tentokrat o mojich postrehoch ako to tu v Ghane vlastne fici. Kamaratka ma poprosila o par riadkov do seminarky, no a ked som to uz raz napisala tak som si povedala ze preco to rovno neuverejnit, takze tu to je:
Vzdelanie
Co sa mi na Ghancanoch velmi paci je, ze vzdelanie si nesmierne vazia a vedia, ze ak do svojho vzdelania investuju, maju sancu na ovela lepsi zivot ako ich rodicia a stari rodicia. Mozno jednym z dovodov preco si vzdelanie velmi vazia je aj fakt, ze skoly su platene. Od zakladnej skoly, cez stredoskolske vzdelanie az po univerzity, nezavisle od toho, ci je skola privatna alebo statna, kazdy plati rocny poplatok, ktory sa zvysuje so stupnom vzdelanosti a popularnosti danej vzdelavacej institucie.
Vacsina Ghancanov studuje strednu skolu mimo miesta svojho bydliska a vacsina strednych skol je oddelenych na cisto dievcenske skoly alebo cisto chlapcenske skoly. Existuju aj zmiesane stredne skoly, ale oddelene prevazuju.
Univerzity su uz zmiesane a studenti byvaju priamo na Campusoch (vramci arealu skoly). Campusy su vacsinou velmi obrovske (na nase pomery), taky priemerny univerzitny campus na 10 000 studentov a viac.
Studenti maju moznost vybrat si z mnohych smerov a zamerani, je tu vela studentov Business fakult, velmi popularna je tiez Technicka univerzita, potom Computer Science, Actuar science, Mathematics & Statistics, Accounting, Psychology, Social science etc..
Od druheho stupna vyssie je cely vyucovaci proces v anglictine. Na vysokej si mozu pribrat dalsie jazyky ak chcu, francuzstinu, rustinu, cinstinu, spanielcinu, etc.. Vacsina vsak ovlada iba anglictinu a potom ich domace lokalne jazyky, jeden-dva. Dokopy ich maju iba v Ghane 79.
Zdravie
Najcastejsim ochorenim je malaria, ktoru beru asi tak ako my chripku. Proste s malariou vyrastli a tak to neberu tak tragicky ako my cudzinci.
Tiez ako aj v inych africkych krajinach, HIV AIDS je pomerne rozsirene ochorenie, pozitivne vsak je, ze vysokoskolski studenti (s ktorymi vdaka AIESECu som vacsinou v kontakte) su velmi uvedomeli a maju velmi dobru znalost o HIV AIDS. Tiez osveta je celkom dobra, aspon tu v hlavnom meste, billboardy upozornujuce na ochorenie, spevaci ktori podporuju bezpecny sex atd..
Velkym problemom su tu otvorene kanaly popri cestach s odpadovou vodou - jednak je to velmi nehygienicke a jednak je to rojisko komarov a roznych chorob.
Par rokov dozadu vlada spustila obrovsku kampan na pitie zdravotne nezavadnej vody (balena po pol litry v plastikovych vreckach) a predavana za dostupnu cenu. Toto sposobilo viditelne zlepsenie zdravotneho stavu obyvatelstva, vyvstal z toho vsak iny problem, a to poletujuce prazdne vrecka od vody vsade na uliciach.
Celkovo co sa tyka zivotneho prostredia, hlavne mesto je velmi znecistene najma kvoli exhalatom z aut (vacsinou stare modely z Europy a Ameriky, 10 rokov a starsie, neexistuje tu nic take ako emisne kontroly) no a spalovanie odpadov je tu zalezitost kazdeho domu osobitne, jednoducho to zhrnu na jednu kopu pred dom alebo tak, a spalia vsetko spolu, plasty, papier, plechovky, ... Z toho unika do ovzdusia mnozstvo jedovatych plynov. Tiez vacsina pobrezia pri hlavnom meste je znecistena z odpadovych vod ktore z mesta prudia priamo do mora, bez cisticiek.
Doprava
Co sa tyka mestskej dopravy tu v Accre, hlavnom meste, tak premava tu niekolko autobusov (nieco ako nasa MHD). No ale napriklad ja som tu este nikdy ziadnym takym autobusom nesla a tato doprava az taka rozsirena a popularna nie je. Co tu pouzivaju takmer vsetci je TRO TRO. TRO TRO je v podstate taky mini bus (na Europske pomery 6 az 12 miestne, na Ghanske pomery tu do jedneho TRO TRA natlacia aj 16-20 ludi) - no a predstav si taku tradicne stavanu Africanku s velkym zadkom a este dietatom na chrbte, a v tych horucavach, no nie je to zrovna najpohodlnejsie, plus vsetko hrka, natriasa sa cele TRO TRO (spravidla su tieto auta riadne stare a clovek sa sam seba pyta ze ci sa cele TRO TRO nahodou nerozpadne pri dalsej jame..), hudba na plne pecky a tak.. velmi africke :). No ale je to lacny a viac menej spolahlivy druh dopravy. Nemaju tu nic take ako zastavky na TRO TRO (iba na autobusy), proste ludia vedia trasu TRO TRA, a cakaju niekde po ceste. Mavanim ruky TRO TRO zastavis, nasadnes, po ceste od teba "Mate" (pomaha vodicovi v prevadzkovani TRO TRA) vypyta prislusnu sumu penazi a potom ked chces vystupit zakricis nazov miesta a "Bus stop". Po meste su roztrusene TRO TRO stanice kde sa vsetky TRO TRA stretavaju a odtial vyrazaju na vsetky strany do ulic.
Vela ludi to pouziva auta, a ti co si to mozu dovolit, pouzivaju taxiky. Vzdy treba zjednavat predtym ako clovek nastupi. Taxikari nemaju nic take ako taxametre a ludia ich zastavuju priamo na ulici.
Stav ciest sa velmi zlepsil oproti minulym rokom a tak sa ine mesta stavaju dostupnejsimi. Problemom su tu obdobia dazdov, kde ku konci tohoto obdobia je vacsina ciest uplne znicenych a treba ich vsetky obnovit. Tiez spravidla cesty mimo Accry su v lepsom stave ako priamo v hlavnom meste.
Na medzimestsku dopravu ludia vyuzivaju vacsinou cestnu dopravu - autobusy patriace spolocnosti STC alebo potom obdobu TRO TRA, ale na vacsie vzdialenosti (o trochu pohodlnejsie) - tieto auta volaju jednoducho "Ford".
Maju tu zeleznicu ale je dost zastarala a vacsina Ghancanov vlakom v zivote necetovala.
Taktiez existuje vnutrostatna letecka doprava, ale ta je prilis draha, cize drviva vacsina Ghancanov si to nemoze dovolit.
Ghana ma jedno medzinarodne letisko v Accre - Kotoka Airport, ktore spaja Ghanu s vacsinou Africkych aj mimoafrickych krajin. Napriklad denne sa lieta do UK, Holandska atd..
Hygiena
Ako je to tu s hygienov. To tazko posudit a velmi to zavisi od daneho jednotlivca. Z ich kultury vyplyvajuc, prava ruka sa pouziva iba na jedenie a pozdravy atd.. Je to taka “preferovana” ruka. Lava sluzi na osobnu hygienu na toalete a je nepripustne pouzivat ju na pozdravy ludi, a jedenie. Berie sa to ako urazka. Ludia jedia drvivu vacsinu jedal rukami (respektive pravou rukou) a ked pouzivaju pribor, tak iba lyzicu.
Ak to mam vseobecne posudit, v porovnani s nami Europanmi si Africania prilis na hygienu nepotrpia, napriklad mnohi si ruku pred jedlom neumyju, vacsinou az po jedle. Mnoho ludi (najma muzi, ale aj vela zien) moci priamo na ulici, do otvorenych kanalov, co je pre vacsinu nas cudzincov jeden z prvych kulturnych sokov a na hygiene to isto vobec nepridava.
Co sa tyka zdravotnictkych zariadeni, koncentracia nemocnic je najvacsia v hlavnom meste, cim dalej od Accry, tym je nemocnic menej a menej, napriklad obyvatelia odlahlych dedin na severe (kde je ovela vacsia chudoba ako tu na juhu) musia cestovat aj desiatky a stovky kilometrov k najblizsej nemocnici.
Korupcia
Korupcia je tu pomerne velky problem, najma vo vladnych instituciach. Typickym prikladom su miestni policajti – staci im dat maly obnos penazi a su slepi voci akymkolvek nedostatkom na vasom vozidle.
Problemom je napriklad to, ze v Ghane neexistuju Obcianske preukazy – planuju ich zaviest buduci rok. Taktiez vlada vynaklada obrovske sumy na osvetu v oblasti Registrovania narodenych deti a mrtvych ludi. Vodicske preukazy tu napriklad policajti skoro vobec nekontroluju, a tak je uplne bezne, ze ludia jazdia s vodicakom ktory stratil platnost aj niekolko rokov dozadu. Alebo ich so sebou pri soferovani ani vobec nemaju.
“Korupcia” v istej forme je taktiez sucastou ich kultury – ludia radi darovavaju male “pozornosti”, na zaklade ktorych potom ocakavaju “male sluzby”. Toto je tu verejne akceptovany postup v biznise aj v inych oblastiach zivota.
Stupen korupcie je vsak dost relativny pojem. V porovnani s inymi africkymi krajinami je na tom Ghana velmi velmi dobre. Ekonomicky rast je jeden z najvyssich v celej Afrike a co je najdolezitejsie, je tu mier. Celkovo su Ghancania velmi mierumilovny narod. Zivotnu pohodicku si nadovsetko cenia.
Chudoba
Chudoba je velmi viditelna, najma ked clovek pride zo “Zapadneho sveta”. Nezamestnanost je velky problem, vela ludi predava Tovar na ulici, nosia vsetko na hlavach, je to velmi africke.. Tito poulicni predavaci robia svoj biznis ilegalne, ale vlada im to toleruje, je to vzdy lepsie ako keby mali kradnut alebo nerobit vobec nic.
Vela ludi tu zije z menej ako 1 USD denne, co je oficialne OSN vyhalsene ako hranica chudoby. Zivotne naklady nie su vysoke, ale zase zavisi od vyplaty (ak nejaka je). Napriklad ja s mojou vyplatou stazistu 300 USD mesacne (s ubytovanim zdarma), si tu zijem velmi velmi dobre.
Vyplata zavisi najma od stupna vzdelania. Priemerne ludia zamestnani v kancelarii s ukoncenym stredoskolskym vzdelanim zarabaju 100 az 150 USD mesacne. Ludia s ukoncenim Bakalarom od 150 USD do 300 USD. A ludia s ukoncenym Masters priemerne 600 USD az 1200 USD. Zavisi to samozrejme velmi od spolocnosti. Ak je to nadnarodna firma, tak vyplaty su vyssie. Na nekvalifikovane prace ako upratovacky a soferi aut (takmer kazda firma ma vlastnych soferov a takmer kazda domacnost 1 a viac upratovaciek) je vyplata okolo 50 USD az 100 USD mesacne. Tiez som sa napriklad stretla s tym, ze upratovacky v domacnostiach mali dohodu so zamestnavatelom – ubytovanie a strava zdarma, neplatena praca po dobu 2-3 rokov a potom im zamestnavatel zaplati stredoskolske vzdelanie – vyucenie sa nejakemu remeslu (1-2 roky – napriklad krajcirka je rozsirene zamestnanie pre zeny aj muzov). Toto sa mozno nam Europanom nezda ako vyhodna dohoda, ale pre ludi, ktori prichadzaju najma zo severu Ghany, kde je velka nezamestnanost je to to vyborna moznost. Bud by boli doma nezamestnani, alebo pridu do hlavneho mesta kde sa o nich dana rodina postara a este maju zaistene aj dalsie vzdelanie.
Osobne dost tazko znasam vidiet chudobu na vlastne oci, deti ktore nechodia do skoly, nosiac tazke bremena od malicka aby pomohli rodicom a mali co jest, zeny predavajuce svoje telo, ludia zobrajuci na ulici, ktori tak stravia cely zivot. Postihnuti ludia to v Ghane tiez nemaju lahke, vacsinou ich vidiet na krizovatkach a na staniciach ako zobru od ludi z aut peniaze.
Co tu ale funguje ako kvazi socialny system su velke rozvetvene rodiny, ktore podporuju chudobnejsich pribuznych napriklad tym, ze zoberu k sebe domov neter, synovca, ktori im pomahaju okolo domacnosti a rodina im na oplatku plati skolne a oni sa mozu vzdelavat.
Ako som spominala, rodina ktora ma co i len trochu penazi, ma hned sluzku, co i len za male peniaze a takto sa navzajom podporuju.
Po celej krajine tiez existuje obrovske mnozstvo neziskoviek, medzinarodnych aj lokalnych, casto nabozensky zalozenych, ci uz krestanskych alebo moslimskych.
Rozvoj krajiny ako takej
Ghana sa jednoznacne rozvija, ekonomicka situacia sa zlepsuje. Staci len trochu hladat a clovek najde vsetko. Klimatizovane obchody na “europsky” styl, drahe kaviarne a restauracie, biznismeni prevazajuci sa vo velkych jeepoch (jeep je tu znamka toho ze clovek nieco znamena). Najviac zarazajuce su asi tie kontrasty medzi bohatymi a chudobnymi. Na jednej strane cesty je prach a pozlatany stol kde zena predava ovocie a na zemi sa hraju jej tri deti, sporo odete a hladne a na druhej strane tej istej ulice sa do vysky tyci sklenena budova obrovskej banky.
Najvacsiu chybu ktoru my Europania mozeme spravit je, podcenovat potencial Africkych krajin ako aj sucasny stupen rozvoja.
Biznis tu je, moznosti su nekonecne, pracujem v klimatizovanej kancelarii s pocitacom a internetom neustale k dispozicii, mame telefony, fax, auta so sofermi, zmluvy s klientami atd.. Jednoducho to, co najdete aj v akejkolvek zapadnej firme.
V Ghane sa doteraz tazi zlato, su to povrchove bane vlastnene vacsinou zahranicnymi firmami. Tiez je Ghana jednym z najvacsich svetovych vyvozcov kakaam, takze tu najdete mnozstvo plantazi. Taktiez je tu vela tropickeho ovocia, ananasy, banany, marakuja melony a pomarance su tu take bezne ako jablka u nas doma.
Tento rok celila Ghana energetickej krize, pretoze vacsina elektrickej energie je produkovania vodnou elektrarnou na rieke Volta, no a tento rok boli obrovske sucha, takze bol nedostatok vody. Preto bola elektricka energia nieco vyse pol roka dodavana podla dopredu oznameneho rozvrhu. V case ked som do krajiny prisla ja, bola elektrina dodavana 24 hodin non stop, potom 12 hodin bez elektriny (od 6 do 18), dalsi den elektrina 24 hodin non stop a potom 12 hodin bez elektriny (od 18 do 6 rano). Momentalne je situacia stabilizovana a elektrinu mame k dispozicii stale. Este vzdy sa stava ze elektrinu hocikedy pocas dna/noci vypnu, co je sposobene poruchami generatorov. Priemerne sa takyto vypadok udeje raz za tyzden, dva a trva okolo pol hodinky.
Tuesday, October 16, 2007
Keep your eyes wide open and you find what you`re looking for
It`s almost 11pm and instead of resting after my day at work, I`m sitting at the computer alone in the office, about to create "just few more" AIESEC documents. Sounds familiar? Haha.. :)
I`ve just finished replying on the mails of my friends and browsing on all the blogs of you, my friends and I have nothing else to say than just - wow! Wow guys to all of you who have the courage to share your thoughts, experience, photos, your ups & downs, mostly so far away from home.. Your stories are so powerful and so inspirational. About time to update my blog and try to make it as intereting reading as yours ones is. And thanks to all of you who are writing me your great mails, you can`t imagine how much does it mean to me.
Keep your eyes wide open and you find what you`re looking for.. Today I was searching for inspiration. And I`ve found it in your words. Yet so far away, you, my friends are always here with me.
Thank you for all your support and take a good care of yourself. Wherever you are! :)
I`ve just finished replying on the mails of my friends and browsing on all the blogs of you, my friends and I have nothing else to say than just - wow! Wow guys to all of you who have the courage to share your thoughts, experience, photos, your ups & downs, mostly so far away from home.. Your stories are so powerful and so inspirational. About time to update my blog and try to make it as intereting reading as yours ones is. And thanks to all of you who are writing me your great mails, you can`t imagine how much does it mean to me.
Keep your eyes wide open and you find what you`re looking for.. Today I was searching for inspiration. And I`ve found it in your words. Yet so far away, you, my friends are always here with me.
Thank you for all your support and take a good care of yourself. Wherever you are! :)
Sunday, October 14, 2007
IC 2007 in Turkey (August/September 2007)
Finally my AIESEC dream came true! I took part on IC 2007 in Turkey as a delegate. I`ve been waiting to be able to attend this conference for 4 years – since I`ve joined AIESEC.
I struggled to collect all the money (loaaads of money – especially considering my African salary) and after loads of troubles with Ghanaians getting visas to Turkey, finally – almost in the middle of the conference, we left Ghana on our (longer than we thought) journey to Turkey.
Since we`ve traveled with Kenya Airways, we flew to Kenya first (hooray! Another African country in my passport – paid 15 dollars for Transit visas, Ghanaians had it for free..) and we stayed there for one day (later on I found out from our Kenyan CEEDer that the hotel was famous for the social workers doing their job there, ehm..). I would say that Kenyan nature looks much more like the one we know from Discovery Channel than the one in Ghana. The most surprising thing was, that in Kenya it was cold! Seriously! We were freezing most of the time. And Ghanaians were so much looking forward to see the giraffes for the first time in their lives.. Unfortunately we haven`t seen any. Oh and one more interesting thing: in that small part of the city I`ve been to, I have found 3 Bata shops (shoe shop originally from Czechoslovakia)– 1 of them directly in the hotel premises. Almost felt like hooome ;)
On the next day, we have arrived to the airport expecting to fly to Turkey. The problem occurred when we were told that we don`t fit into the plane, consequently received some dollars as a “Sorry” from the airways and were redirected to fly through Dubai (cool!) to Turkey, but which unfortunately meant also one extra day of delay from the conference..
Dubai was really interesting (well, I`d better say the airport and duty frees were really interesting..) and the Arabic language reminded me strongly on my time in Tunisia last year. Ultimately, we`ve finally arrived to Istanbul. Tired we rushed directly to the sessions in order not to miss any more of the conference.
The best about the whole congress I can summarize into two things: inspiration & friends (meeting old & new). It was really nice to get to know other Africans from our GN and of course meeting my Slovak friends again :) - who btw brought me loads of our home food, drinks and a package from my mum :).
Concerning the turkish organizing committee, my expectations were very low (because of the bad experience from the previous conference EuroLDS two years ago hosted by Turkey, too), yet this years` CC was unfortunately even worse. I know it`s unfair to say it like this – very generally, because some individuals in the team were really extraordinary, yet this is the fact. No more comments on this issue.
It was interesting to see all the GN boards, AI people and most of all, meeting the other MC TMs from all around the world..
I`m still getting used to represent totally different country and GN, after I`ve spent 4 years as @ Slovakia and CEE GN and now here I am – Ghanaian MC and member of Africa GN.
From the sessions the most powerful were the ones with alumni with all their memories and messages to current generation.
Generation of Achievers!
I struggled to collect all the money (loaaads of money – especially considering my African salary) and after loads of troubles with Ghanaians getting visas to Turkey, finally – almost in the middle of the conference, we left Ghana on our (longer than we thought) journey to Turkey.
Since we`ve traveled with Kenya Airways, we flew to Kenya first (hooray! Another African country in my passport – paid 15 dollars for Transit visas, Ghanaians had it for free..) and we stayed there for one day (later on I found out from our Kenyan CEEDer that the hotel was famous for the social workers doing their job there, ehm..). I would say that Kenyan nature looks much more like the one we know from Discovery Channel than the one in Ghana. The most surprising thing was, that in Kenya it was cold! Seriously! We were freezing most of the time. And Ghanaians were so much looking forward to see the giraffes for the first time in their lives.. Unfortunately we haven`t seen any. Oh and one more interesting thing: in that small part of the city I`ve been to, I have found 3 Bata shops (shoe shop originally from Czechoslovakia)– 1 of them directly in the hotel premises. Almost felt like hooome ;)
On the next day, we have arrived to the airport expecting to fly to Turkey. The problem occurred when we were told that we don`t fit into the plane, consequently received some dollars as a “Sorry” from the airways and were redirected to fly through Dubai (cool!) to Turkey, but which unfortunately meant also one extra day of delay from the conference..
Dubai was really interesting (well, I`d better say the airport and duty frees were really interesting..) and the Arabic language reminded me strongly on my time in Tunisia last year. Ultimately, we`ve finally arrived to Istanbul. Tired we rushed directly to the sessions in order not to miss any more of the conference.
The best about the whole congress I can summarize into two things: inspiration & friends (meeting old & new). It was really nice to get to know other Africans from our GN and of course meeting my Slovak friends again :) - who btw brought me loads of our home food, drinks and a package from my mum :).
Concerning the turkish organizing committee, my expectations were very low (because of the bad experience from the previous conference EuroLDS two years ago hosted by Turkey, too), yet this years` CC was unfortunately even worse. I know it`s unfair to say it like this – very generally, because some individuals in the team were really extraordinary, yet this is the fact. No more comments on this issue.
It was interesting to see all the GN boards, AI people and most of all, meeting the other MC TMs from all around the world..
I`m still getting used to represent totally different country and GN, after I`ve spent 4 years as @ Slovakia and CEE GN and now here I am – Ghanaian MC and member of Africa GN.
From the sessions the most powerful were the ones with alumni with all their memories and messages to current generation.
Generation of Achievers!
Friday, August 17, 2007
Tyzdne 4-7
Co noveho v Ghane – tyzdne 4-7
Mili priatelia! Tadaaa, opat sa hlasim z dalekej Afriky s infoskami co noveho :)
KDE A AKO BYVAM
- byvam hned vedla prace, ten isty pozemok
- moj “domov” je maly podlhovasty domcek s piatimi miestnostami s oddelenymi vchodmi: kupelna s WC, 3 izby pre nas stazistky a kuchyna
- vdaka tomu, ze byvam hned vedla prace, staci mi vstavat rano “neskoro” – to znamena okolo 7 – 7,30, ostatni kolegovia Ghancania vstavaju strasne skoro kazde rano, kvoli zapcham na cestach im to trva aspon hodinu, dve kym sa sem konecne dostanu
- momentalne su obsadene iba 2 izby z troch, byvame tam dve stazistky – ja & Anna z nemecka, Ioana z Rumunska skoncila staz pred tyzdnom a uz je znova doma
- okolie je velmi pekne, mame travnik a par metrov od nasho domu je letny altanok so stolom a stolickami. Palmove stromy vsade naokolo su uz pre mna samozrejmost, vdaka obdobiu dazdov je vsetko krasne zelene, skoro ako u nas doma
- pre firmu pracuju dve upratovacky – umyju a pozametaju firmu aj nas dom kazde rano (a rano pre Ghancanov znamena o piatej!! Ich hlasne rozhovory priamo pod nasimi oknami ma vacsinou rano prebudzaju, Gifty a Matilda su ale velmi priatelske a mile). Umyvaju tiez vsetky riady a nase oblecenie – vo vacsine ghanskych domacnosti pracku nenajdete. Podla mnohych Ghancanov je rucne pranie ovela lepsie ako to v elektrickej pracke
- mame troch soferov, ktori pracuju pre firmu a su k dispozicii nam zamestnancom s dvoma autami pocas celej pracovnej doby (od 8 do 17)
- nemame vysavac (tiez zriedkakedy najdete v ghanskych domacnostiach) a teda som nutena moj koberec v izbe “vysavat” kratkou ghanskou metlou z prutia
- zabudnite v Ghane na teplu vodu.. Odkedy som prisla sprchujem sa v takej aku mame ako jedinu – a ta je studena. Vacsinou sme ale radi ze mame aspon studenu, lebo velakrat voda nejde, z nejakeho dovodu ju vypinaju a potom znova - za par hodin alebo niekedy dni - zapnu
- v nasich izbach nie su sklenene okna. Okna su potiahnute iba sietkou proti komarom a zvonka su zelezne mreze a drevene okenice
- moja izba ma dve miestnosti: malu verandu kde mam chladnicku a stol na potraviny a druha miestnost, kde byvam. Mam svoj koberec, siroku postel (ale zato kratku.. :(, jedno kreslo, stol a TV s dvoma kanalmi. Na oblecenie pouzivam kufor s ktorym so pricestovala a zlomeny dreceny vesiak kde sa snazim povesat vacsinu oblecenia na plastove vesiaky
- v kuchyni mame plynovy sporak, takze si mozeme varit (ak zrovna je nejaky plyn v plynovej bombe..), stol, 3 stolicky a celkom v pohode kuchynske nacinie (aj ked vacsina hrncov je aluminiovych)
- zvonka je pozemok firmy obohnany murmi s dvoma vchodovymi branami, ktore sa zatvaraju velkymi zeleznymi pakami zvnutra. Mame dvoch “security” strazcov, je uplne normalne mat sekuritakov tu v Ghane, ma ich vacsina firiem aj sukromnych domov. Ak chce auto vojst do domu, trubia na sekuritakov zvonka, ti im pridu otvorit a zase za nimi zavru. Na taketo vytrubovania z celej ulice si zvyknete a po nejakom case ich prestanete vnimat. Sekuritaci prichadzaju okolo 5 pooobede a zostanu vonku pri brane celu noc az do rana, vacsinu casu prespia, na stolicke alebo na zemi pri vchode
KORENIA
- Ghancania su jednoducho zblazneni do stiplavej papriky (v anglictine pepper, vyslovuju to “PEPA”). Bez papriky sa proste neda varit, jest, prezit! Pridavaju ju do vsetkeho, vratane sladkej ovsenej kase. Ghancania zboznuju stiplave jedla – a ked im nieco chuti, povedia ze je to “sweet” (sladke) – napriklad: “Vyskusaj toto, je to taaake sladke!”
KEBAB
- Ghancania zboznuju maso! Kebab je jedno z ich oblubenych jedal. Velakrat najdete kebab pripravovany v podnikoch, kde ho jedia ako my cipsy. Kebab to su grilovane kusky masa (vacsinou kozieho) na palicke, niekedy na striedacku s cibulou a paprikou no a samozrejme to obaluju na kila v ich stiplavej paprike - “spicy pepa” :)
MASO
- najcastejsie najdete tieto druhy masa: ryby, kura, kozie maso, hovadzie a parky/klobasky. Zvieracie koze su tu povazovane za absolutnu lahodku a preto ich najdete plavat v takmer vsetkych omackach. Africanom to naozaj chuti!
DROGY, ALKOHOL, CIGARETY
- naozaj pramalo Ghancanov fajci alebo pije, maximalne si daju prilezitostne pivo, z drog som pocula iba o marihuane, ze vraj sa k nej da lahko dostat ak ma niekto zaujem
GHANSKA FAUNA
- Sliepky, kohuty, kuriatka – su uuuuuplne vsade! Doslova vsade! Pobehuju si len tak po uliciach, po vsetkych pozemkoch, dvoroch domov, dokonca ich najdete pobehovat v niektorych obchodoch a takmer vzdy sa vam motaju niekde pod nohami. Vcera sme s Annou videli sliepku s kuriatkami priamo v kanali pri ceste!
- Kozie stada – par kusov alebo naozaj velke, uplne vsade!
- Komare – sietka proti komarom nad mojou postelou, to sa stalo mojou kazdodennou rutinou – vecer pozastrkovat okolo celej postele a potom rano zase poskladat a prehodit dohora. Podla statistiky vas musi postipat 500 komarov kym natrafite na toho, co prenasa malariu. Tak v priemere ma postipe 5 komarov denne. Komare vacsinou stipu za usvitu a ked sa stmieva, takze vtedy sa snazime byt pod mosketeriou, alebo aspon na seba nakydat kopec repelentu. Pre Ghanacanov je malaria uplna samozrejmost a normalne ochorenie, mozno ako pre nas nachladnutie. Ked ma clovek peniaze na to, aby si kupil lieky ked malariu dostane, vacsina foriem malarie sa da lahko vyliecit. O par dni ste zase zdravi.
- Vtaky – su obrovskeee (ako nas orol a este ovela vacsie), poletuju kade tade po nasej zahrade, nad ulicami. Je tu mnozstvo takych druhov, ktore som v zivote predtym nevidela. Niektore su aj trochu strasidelne, ked tak rozprestru kridla az s rozpatim jeden meter..
- Zaby – teraz v obdobi dazdov mame v okoli domov vela ziab. Volam ich megazaby, nie kvoli tomu ze by boli take obrovske, ale ked zacnu kvakat (vzdy vecer a potom celu noc), znie to ako z megafonu. Nechapem ako mozu byt take male a take hlucne…
- Jasterice – najdete tu mnozstvo jasterickiek. Tiez jeden specialny druh zvieratka podobneho jastericiam, volaju ho wall dzeko (alebo tak nejako), tieto zvieratka ktore vyzeraju ako jasterice si lozia po stenach a dokonca aj dole hlavou po stropoch
- Moja prva opica – videla som prvu naozajstnu opicu (no teda okrem tych v klietkach v ZOO). Ta opica proste len tak sedela na pleci chlapikovi co isiel po ulici. Jej dlhy chvost sa jej hompalal na jeho chrbte :) Pocula som ze v Ghane su miesta, dediny kde zije mnozstvo divych opic priamo s ludmi. Dufam ze ked budem cestovat tak na nejake natrafime! :)
OKNA
- Ghanske okna su zlozene z horizontalnych sklenenych tabiel, ktore ak chcete otvorit tak treba posunut packu, ktora tieto sklenene tably vyklapa az do horizontalnej polohy- na zabezpecenie domov vacsina okien ma zvonka zelezne mreze (velmi podobne ake som videla aj v Tunisku)
PIDGIN ENGLISH (alebo tiez zlomena anglictina)
- velmi popularna najma medzi studentami na vysokych skolach. Naozaj to znie ako “zlomena anglictina” – ked nou niekto rozprava, stale mam pocit ze je to normalna anglictina, no s tym rozdielom ze je ovela tazsie porozumiet a len obcas pochytite nejake anglicke slovicko. Je to slang, ktory znie ako keby sa ludom nechcelo poriadne vyslovovat anglicke slovicka, dokoncit vety
OBLECENIE
- muzi zboznuju nosit veeeeeeeeelmi dlhe tricka, az po kolena, Afrika zije HIP HOP-om, HIP LIFE-om, R`n`B a to sa odzrkadluje aj na ich sposobe obliekania a tiez co sa tyka gest, pozdravov a podobne
- latky – nakupovanie latok sa tu tesi velkej oblube – kupite si latku, zanesiete ju “svojej” krajcirke (vacsina –najma- Ghanskych slecien ma svoju vlastnu krajcirku) & tie vam usiju vsetko co si len poviete – africke strihy su velmi pekne
- prekrytie celej lavej ruky kusom latky je ghanskou tradiciou, nepisanym pravidlom. Latka cez lavu ruku vam ako keby zabranuje tuto ruku pouzivat, povazuje sa za vrcholne nezdvorile kyvat lavou rukou, podat niekomu lavu ruku alebo lavou rukou jest – pri jedeni je lava ruka vzdy mimo stola. Dokonca aj ked si ruku umyvaju pred a po jedle (lebo tu jeme rukami), tak si namocia a umyvaju iba pravu ruku. Casto aj pri rozhovore s niekym komu chcete prejavit uctu, lavu ruku drzite schovanu za chrbtom
KLIMATIZACIA
- naozaj hroza! Fakt trpim! Ghancania su schopni nastavit klimatizaciu na 16 stupnov a spokojne si v takomto prostredi hoviet, ale akonahle je vonku teplota pod 25 stupnov tak sa stazuju ze aka je hrozna zima, no jednoducho trpia. Chapete to???
CAS
- Ghana je v pasme GMT + 0. Nulty poludnik prechadza priamo dedinou Tema – nedaleko od Accry
PREDPOVED NA DNES: ZAMRACENE
- teraz v obdobi dazdov je mnoho zamracenych dni, obloha posiata tazkymi mracnami, teplota je okolo 25 stupnov a takto oblacno je aj niekolko dni za sebou. Tieto dni bez slnka su dost smutne, asi si vacsina ludi rovnikove tropy takto nepredstavi.
Mili priatelia! Tadaaa, opat sa hlasim z dalekej Afriky s infoskami co noveho :)
KDE A AKO BYVAM
- byvam hned vedla prace, ten isty pozemok
- moj “domov” je maly podlhovasty domcek s piatimi miestnostami s oddelenymi vchodmi: kupelna s WC, 3 izby pre nas stazistky a kuchyna
- vdaka tomu, ze byvam hned vedla prace, staci mi vstavat rano “neskoro” – to znamena okolo 7 – 7,30, ostatni kolegovia Ghancania vstavaju strasne skoro kazde rano, kvoli zapcham na cestach im to trva aspon hodinu, dve kym sa sem konecne dostanu
- momentalne su obsadene iba 2 izby z troch, byvame tam dve stazistky – ja & Anna z nemecka, Ioana z Rumunska skoncila staz pred tyzdnom a uz je znova doma
- okolie je velmi pekne, mame travnik a par metrov od nasho domu je letny altanok so stolom a stolickami. Palmove stromy vsade naokolo su uz pre mna samozrejmost, vdaka obdobiu dazdov je vsetko krasne zelene, skoro ako u nas doma
- pre firmu pracuju dve upratovacky – umyju a pozametaju firmu aj nas dom kazde rano (a rano pre Ghancanov znamena o piatej!! Ich hlasne rozhovory priamo pod nasimi oknami ma vacsinou rano prebudzaju, Gifty a Matilda su ale velmi priatelske a mile). Umyvaju tiez vsetky riady a nase oblecenie – vo vacsine ghanskych domacnosti pracku nenajdete. Podla mnohych Ghancanov je rucne pranie ovela lepsie ako to v elektrickej pracke
- mame troch soferov, ktori pracuju pre firmu a su k dispozicii nam zamestnancom s dvoma autami pocas celej pracovnej doby (od 8 do 17)
- nemame vysavac (tiez zriedkakedy najdete v ghanskych domacnostiach) a teda som nutena moj koberec v izbe “vysavat” kratkou ghanskou metlou z prutia
- zabudnite v Ghane na teplu vodu.. Odkedy som prisla sprchujem sa v takej aku mame ako jedinu – a ta je studena. Vacsinou sme ale radi ze mame aspon studenu, lebo velakrat voda nejde, z nejakeho dovodu ju vypinaju a potom znova - za par hodin alebo niekedy dni - zapnu
- v nasich izbach nie su sklenene okna. Okna su potiahnute iba sietkou proti komarom a zvonka su zelezne mreze a drevene okenice
- moja izba ma dve miestnosti: malu verandu kde mam chladnicku a stol na potraviny a druha miestnost, kde byvam. Mam svoj koberec, siroku postel (ale zato kratku.. :(, jedno kreslo, stol a TV s dvoma kanalmi. Na oblecenie pouzivam kufor s ktorym so pricestovala a zlomeny dreceny vesiak kde sa snazim povesat vacsinu oblecenia na plastove vesiaky
- v kuchyni mame plynovy sporak, takze si mozeme varit (ak zrovna je nejaky plyn v plynovej bombe..), stol, 3 stolicky a celkom v pohode kuchynske nacinie (aj ked vacsina hrncov je aluminiovych)
- zvonka je pozemok firmy obohnany murmi s dvoma vchodovymi branami, ktore sa zatvaraju velkymi zeleznymi pakami zvnutra. Mame dvoch “security” strazcov, je uplne normalne mat sekuritakov tu v Ghane, ma ich vacsina firiem aj sukromnych domov. Ak chce auto vojst do domu, trubia na sekuritakov zvonka, ti im pridu otvorit a zase za nimi zavru. Na taketo vytrubovania z celej ulice si zvyknete a po nejakom case ich prestanete vnimat. Sekuritaci prichadzaju okolo 5 pooobede a zostanu vonku pri brane celu noc az do rana, vacsinu casu prespia, na stolicke alebo na zemi pri vchode
KORENIA
- Ghancania su jednoducho zblazneni do stiplavej papriky (v anglictine pepper, vyslovuju to “PEPA”). Bez papriky sa proste neda varit, jest, prezit! Pridavaju ju do vsetkeho, vratane sladkej ovsenej kase. Ghancania zboznuju stiplave jedla – a ked im nieco chuti, povedia ze je to “sweet” (sladke) – napriklad: “Vyskusaj toto, je to taaake sladke!”
KEBAB
- Ghancania zboznuju maso! Kebab je jedno z ich oblubenych jedal. Velakrat najdete kebab pripravovany v podnikoch, kde ho jedia ako my cipsy. Kebab to su grilovane kusky masa (vacsinou kozieho) na palicke, niekedy na striedacku s cibulou a paprikou no a samozrejme to obaluju na kila v ich stiplavej paprike - “spicy pepa” :)
MASO
- najcastejsie najdete tieto druhy masa: ryby, kura, kozie maso, hovadzie a parky/klobasky. Zvieracie koze su tu povazovane za absolutnu lahodku a preto ich najdete plavat v takmer vsetkych omackach. Africanom to naozaj chuti!
DROGY, ALKOHOL, CIGARETY
- naozaj pramalo Ghancanov fajci alebo pije, maximalne si daju prilezitostne pivo, z drog som pocula iba o marihuane, ze vraj sa k nej da lahko dostat ak ma niekto zaujem
GHANSKA FAUNA
- Sliepky, kohuty, kuriatka – su uuuuuplne vsade! Doslova vsade! Pobehuju si len tak po uliciach, po vsetkych pozemkoch, dvoroch domov, dokonca ich najdete pobehovat v niektorych obchodoch a takmer vzdy sa vam motaju niekde pod nohami. Vcera sme s Annou videli sliepku s kuriatkami priamo v kanali pri ceste!
- Kozie stada – par kusov alebo naozaj velke, uplne vsade!
- Komare – sietka proti komarom nad mojou postelou, to sa stalo mojou kazdodennou rutinou – vecer pozastrkovat okolo celej postele a potom rano zase poskladat a prehodit dohora. Podla statistiky vas musi postipat 500 komarov kym natrafite na toho, co prenasa malariu. Tak v priemere ma postipe 5 komarov denne. Komare vacsinou stipu za usvitu a ked sa stmieva, takze vtedy sa snazime byt pod mosketeriou, alebo aspon na seba nakydat kopec repelentu. Pre Ghanacanov je malaria uplna samozrejmost a normalne ochorenie, mozno ako pre nas nachladnutie. Ked ma clovek peniaze na to, aby si kupil lieky ked malariu dostane, vacsina foriem malarie sa da lahko vyliecit. O par dni ste zase zdravi.
- Vtaky – su obrovskeee (ako nas orol a este ovela vacsie), poletuju kade tade po nasej zahrade, nad ulicami. Je tu mnozstvo takych druhov, ktore som v zivote predtym nevidela. Niektore su aj trochu strasidelne, ked tak rozprestru kridla az s rozpatim jeden meter..
- Zaby – teraz v obdobi dazdov mame v okoli domov vela ziab. Volam ich megazaby, nie kvoli tomu ze by boli take obrovske, ale ked zacnu kvakat (vzdy vecer a potom celu noc), znie to ako z megafonu. Nechapem ako mozu byt take male a take hlucne…
- Jasterice – najdete tu mnozstvo jasterickiek. Tiez jeden specialny druh zvieratka podobneho jastericiam, volaju ho wall dzeko (alebo tak nejako), tieto zvieratka ktore vyzeraju ako jasterice si lozia po stenach a dokonca aj dole hlavou po stropoch
- Moja prva opica – videla som prvu naozajstnu opicu (no teda okrem tych v klietkach v ZOO). Ta opica proste len tak sedela na pleci chlapikovi co isiel po ulici. Jej dlhy chvost sa jej hompalal na jeho chrbte :) Pocula som ze v Ghane su miesta, dediny kde zije mnozstvo divych opic priamo s ludmi. Dufam ze ked budem cestovat tak na nejake natrafime! :)
OKNA
- Ghanske okna su zlozene z horizontalnych sklenenych tabiel, ktore ak chcete otvorit tak treba posunut packu, ktora tieto sklenene tably vyklapa az do horizontalnej polohy- na zabezpecenie domov vacsina okien ma zvonka zelezne mreze (velmi podobne ake som videla aj v Tunisku)
PIDGIN ENGLISH (alebo tiez zlomena anglictina)
- velmi popularna najma medzi studentami na vysokych skolach. Naozaj to znie ako “zlomena anglictina” – ked nou niekto rozprava, stale mam pocit ze je to normalna anglictina, no s tym rozdielom ze je ovela tazsie porozumiet a len obcas pochytite nejake anglicke slovicko. Je to slang, ktory znie ako keby sa ludom nechcelo poriadne vyslovovat anglicke slovicka, dokoncit vety
OBLECENIE
- muzi zboznuju nosit veeeeeeeeelmi dlhe tricka, az po kolena, Afrika zije HIP HOP-om, HIP LIFE-om, R`n`B a to sa odzrkadluje aj na ich sposobe obliekania a tiez co sa tyka gest, pozdravov a podobne
- latky – nakupovanie latok sa tu tesi velkej oblube – kupite si latku, zanesiete ju “svojej” krajcirke (vacsina –najma- Ghanskych slecien ma svoju vlastnu krajcirku) & tie vam usiju vsetko co si len poviete – africke strihy su velmi pekne
- prekrytie celej lavej ruky kusom latky je ghanskou tradiciou, nepisanym pravidlom. Latka cez lavu ruku vam ako keby zabranuje tuto ruku pouzivat, povazuje sa za vrcholne nezdvorile kyvat lavou rukou, podat niekomu lavu ruku alebo lavou rukou jest – pri jedeni je lava ruka vzdy mimo stola. Dokonca aj ked si ruku umyvaju pred a po jedle (lebo tu jeme rukami), tak si namocia a umyvaju iba pravu ruku. Casto aj pri rozhovore s niekym komu chcete prejavit uctu, lavu ruku drzite schovanu za chrbtom
KLIMATIZACIA
- naozaj hroza! Fakt trpim! Ghancania su schopni nastavit klimatizaciu na 16 stupnov a spokojne si v takomto prostredi hoviet, ale akonahle je vonku teplota pod 25 stupnov tak sa stazuju ze aka je hrozna zima, no jednoducho trpia. Chapete to???
CAS
- Ghana je v pasme GMT + 0. Nulty poludnik prechadza priamo dedinou Tema – nedaleko od Accry
PREDPOVED NA DNES: ZAMRACENE
- teraz v obdobi dazdov je mnoho zamracenych dni, obloha posiata tazkymi mracnami, teplota je okolo 25 stupnov a takto oblacno je aj niekolko dni za sebou. Tieto dni bez slnka su dost smutne, asi si vacsina ludi rovnikove tropy takto nepredstavi.
Subscribe to:
Posts (Atom)
